„EÚ nedospela k prijatiu akýchkoľvek sankcií. Hlavne preto v Moskve závery summitu hodnotia ako víťazstvo ruskej diplomacie,“ píše Kommersant. „Skutočne, na pozadí najviac znepokojujúcich očakávaní to možno považovať za úspech. Ešte pred pár dňami európski politici a diplomati hrozili Rusku vážnejšími následkami.“
Zároveň však denník upozorňuje na “bezprecedentne tvrdý“ tón odsudzujúci ruské akcie na Kaukaze a uznanie nezávislosti gruzínskych separatistických republík Južného Osetska a Abcházska. „Proste, Brusel sa nekrotil,“ podotýka.
Fakt, že EÚ nezavádza sankcie, ale uspokojila sa s „mäkšou, ale ostražitejšou rezolúciou“, zdôrazňujú aj ďalšie ruské noviny. Tie poukazujú aj na to, že nad európskymi politikmi visela hrozba obmedzenia ruských dodávok plynu a ropy.
„Väčšina Európanov sa nechce vážne a dlho hádať s Moskvou,“ tvrdí Izvestija, často považovaná za hlas Kremľa. Avšak pripúšťa, že treba sa pripraviť na dlhú zimu vo vzťahoch s EÚ.
Denník však predovšetkým zdôrazňuje nejednotnosť a rozkol EÚ v „ruskej otázke“. Dokonca delí 27 členov únie podľa miery „rusofóbie“ na štyri skupiny. K najväčším kritikom radia Poľsko a Pobaltie, ku ktorým sa pridala Británia a Švédsko.
K „umierneným kritikom“ patria podľa denníka Česká republika, Maďarsko a Rumunsko, z ktorých „každý má s Ruskom svoje historické účty“, ale na rozdiel od Poľska nerobí z odporu voči Rusku hlavnú líniu svojej politiky. Pridáva k nim aj Dánsko.
Najpočetnejší sú však podľa denníka pragmatickí “neutráli“, ktorí netúžia po konflikte s jadrovou veľmocou a dodávateľom ropy a plynu. Na prvom mieste denník uvádza Slovensko, „ktoré sa na rozdiel od iných štátov východnej Európy dokázalo vyhnúť vážnejším treniciam s Ruskom“. Aj slovenská verejná mienka je údajne „najmenej nakazená rusofóbiou“.
Za „advokátov a lobistov Ruska“ Izvestija považuje predovšetkým Francúzsko, Nemecko s tradične vecným prístupom, nebrániacim však kancelárke Angele Merkelovej v ostrej kritike Moskvy, Taliansko, predovšetkým po návrate Silvia Berlusconiho do premiérskeho kresla, Belgicko a Luxembursko, ako aj pravoslávne Grécko a Cyprus.