Lenka Buchláková
Bratislava
Vývoj dlhovej krízy v eurozóne však rast postupne tlmí. Najnovšie údaje za tretí štvrťrok ukázali, že 2,2-percentný rast ekonomiky už nestačí na to, aby sa zvyšovala zamestnanosť, ako to bolo najmä v prvej polovici tohto roka. Zamestnaných je 2,214 milióna osôb.
Vo väčšine iných krajín EÚ je však vývoj podstatne horší. Dlhová kríza tam tlmí dopyt po výrobkoch, fabriky brzdia a rastie nezamestnanosť. Na Slovensku by sa počet ľudí bez práce podľa odhadov Bruselu nemal tento a na budúci rok výrazne meniť.
Slovenská priemyselná produkcia počas tretieho štvrťroka medziročne vzrástla o 16 percent, automobilky si dokonca pripísali nárast o viac ako tri štvrtiny.
„Náš priemysel bol jednoznačne najrýchlejšie rastúcim v celej únii. Nielenže sa priemyselníkom zo žiadnej inej ekonomiky EÚ nepodarilo zvýšiť produkciu ani o desatinu, väčšina z krajín zaznamenala medziročný prepad,“ poznamenáva analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Vláda si však uvedomuje, že vývoj v Európe ekonomicky pribrzdí aj Slovensko a budúci rok bude ťažší. „Keďže sme krajina, ktorá je 85 percentami naviazaná na vývoj v okolitých krajinách, je pochopiteľné, že recesia v únii ťahá Slovensko smerom nadol,“ povedal premiér Robert Fico.
To, že Slovensku sa ekonomicky darí, je najmä zásluha automobiliek. Všetky tri na Slovensku vyrábajúce automobilky v tomto roku vyrobia dokopy 850-tisíc osobných motorových vozidiel. Prezident Združenia automobilového priemyslu Slovenska Jaroslav Holeček tvrdí, že za úspechom automobiliek stojí spustenie výroby nových modelov áut. Slovenské automobilky podľa jeho slov dokážu v ťažkých časoch presviedčať vedenie automobilových koncernov, aby výrobu nových modelov umiestňovali práve u nás a nie v iných zahraničných závodoch.
Najväčšie poklesy ekonomiky hlásia Španieli, ktorí sa za posledné tri mesiace prepadli hlbšie do recesie. Menej sa darilo aj Nemecku, ktorého ekonomika po silnom hospodárskom raste z úvodu roka v treťom štvrťroku mierne klesla. Naďalej sa prepadávala aj maďarská i česká ekonomika, zhodne o 1,5 percenta. Česká ekonomika klesla už piaty štvrťrok po sebe. Prekvapujúco však rástla francúzska ekonomika. Predbežné údaje francúzskeho štatistického úradu tak rozptýlili obavy, že sa krajina môže v závere roka prepadnúť do recesie.
Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku v medziročnom porovnaní pribrzdila na 2,2 percenta, pričom ešte začiatkom roka rástla tempom 2,9 percenta. Oproti minulému kvartálu si polepšila o 0,6 percenta. Ide tak o najnižšiu úroveň od konca roka 2009. Za spomalením je slabnúci dopyt z krajín Európskej únie, ukončenie nábehu novej produkcie v automobilkách a stále pretrvávajúci slabý domáci dopyt.
„Slovenské domácnosti ostávajú vo svojich spotrebných výdavkoch naďalej opatrné a udržujú si relatívne vysoký sklon k úsporám,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Za celý rok by mala slovenská ekonomika podľa ekonómov vzrásť o 2,3 percenta. Ministerstvo financií ešte vo svojej septembrovej prognóze hovorilo, že domáca ekonomika by mala v tomto roku rásť tempom až 2,5 percenta.
Ďalší vývoj bude závisieť aj od toho, či bude potrebné prijímať nové konsolidačné opatrenia, ktoré by opäť znižovali domáci dopyt. Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Vazila Hudáka by však prípadné dodatočné konsolidačné opatrenia nemali byť významnejšieho charakteru.
Spomaľovaniu ekonomiky sa však aj napriek tomu Slovensko v budúcom roku nevyhne. Eva Sadovská spomalenie odhadla na 2,1 percenta. Podľa analytikov by k poklesu produkcie malo dôjsť najmä v automobilovom priemysle.
Zabrzdiť ekonomiku môže v budúcom roku ešte výraznejšie aj domáci dopyt, pretože výraznejšie zmeny v aktuálnom spotrebiteľskom správaní analytici neočakávajú.