Vo štvrtok 11. októbra ju v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb 64-ročnej žene ako vôbec prvej pacientke na Slovensku implantoval primár oddelenia intervenčnej kardiológie Viliam Fridrich. „Zákrok bol vykonaný v lokálnej anestézii, trval približne 40 minút a pacientka sa cíti dobre,“ povedal.
Bioresorbovateľná cievna výstuž je súčasťou novej terapie s názvom Regeneračná cievna terapia.
„Takýchto zákrokov je zatiaľ celosvetovo vykonaných asi tisíc,“ povedal Fridrich. „Pritom len u nás v ústave urobíme asi osemtisíc operácií ročne, pri ktorých je do cievy implantovaný kovový stent.“
Čaro implantátu je v tom, že robí oporu cieve, po pol roku sa však začína odbúravať a po dvoch rokoch sa úplne rozpadne. „Výstuž totiž vylučuje liečivo, ktoré cievu uzdravuje, tá sa regeneruje a sú jej navrátené pôvodné funkčné a anatomické vlastnosti. Keďže zostáva priechodná a bez trvalého implantátu, je bezproblémový prístup na iné postihnuté miesto v cieve, srdci, a to pre prípad, že by mal pacient trpiaci srdcovo-cievnym ochorením ťažkosti v budúcnosti a musel by podstúpiť by-pass alebo intervenčný zákrok,“ vysvetľuje Fridrich.
Keďže implantát je vyrobený z látok telu vlastných, je veľkým benefitom aj pre pacientov trpiacich alergiou na kov.
Foto: Ivan Majerský
Operáciu prepláca zdravotná poisťovňa, ale pacient musí spĺňať presné kritériá. „Zákrok je vhodný pre určitú skupinu pacientov. Zatiaľ bol testovaný. Momentálne sa odporúča vykonať ho u pacientov, ktorí majú jednoduché lézie na koronárnych cievach, dôležitý je aj vek pacienta,“ dodáva Fridrich.
Najčastejšou príčinou hospitalizácií z chorôb obehovej sústavy je ischemická choroba srdca, z toho približne 18 % je hospitalizovaných na akútny infarkt myokardu. Jednou z možností, ako zachrániť pacienta, je zrealizovať intervenčný zákrok, pri ktorom sa rozšíri zúžené miesto v artérii, či už pomocou dilatačného balónika alebo výstuže. Intervenčná kardiológia prešla v posledných desaťročiach štyrmi, ako tomu lekári hovoria, revolúciami. Prvou bola v roku 1977 prvá angioplastika použitím balónikového dilatačného katétra, druhou v roku 1988 prvá implantácia výstuže (výstuž je malá kovová mriežka, najčastejšie vyrobená z ocele alebo chróm-kobaltovej zliatiny, ktorá zostáva v tele pacienta natrvalo), v roku 2001 bola prvý raz pacientovi implantovaná výstuž poťahovaná liečivom. A dnes je tu revolučná, takzvaná bioresorbovateľná cievna výstuž.
Čo je ischemická choroba srdca
- Ischémia znamená nedostatočné prekrvenie niektorého orgánu ľudského tela. Dostatočné prekrvenie zabezpečuje dostatočný príjem živín a kyslíka, čo je bezpodmienečne nutné pre správnu funkciu ktoréhokoľvek orgánu. Pokiaľ sa porucha prekrvenia dotýka významného a dôležitého orgánu, dochádza k priamemu ohrozeniu života.
- Ischemická choroba srdca je dôsledkom nedostatočného prekrvenia časti srdcového svalu ako následok poruchy vencových tepien, ktoré srdcový sval normálne vyživujú.
- Najčastejšou príčinou poškodenia vencových tepien je ateroskleróza. Ide o ochorenie poškodzujúce cievy tým, že ukladá tuky do stien ciev. Najčastejšou príčinou týchto zmien je zvýšená hladina cholesterolu ako dôsledok nadbytočnej konzumácie tukov v potrave.
- Vo vencových tepnách sa vytvárajú tzv. aterosklerotické pláty, ktoré pripomínajú nánosy bahna a hrdze v starých vodovodných rúrkach. Dôsledkom tohto usadzovania nastáva zúženie prierezu tepny a tým aj nedostatočné prekrvenie srdcového svalu.
- K zužovaniu vencovej tepny dochádza postupne a dlhodobo, takže takéto zúženie sa prejaví až pri zvýšenej námahe – ide o tzv. stabilnú anginu pectoris. Pokiaľ je však plát mäkký a krehký, teda je nestabilný, môže prasknúť a vyvolať tvorbu krvnej zrazeniny, ktorá cievu náhle zúži alebo úplne uzavrie, čo priamo zapríčiní srdcový infarkt. Neprekrvená časť srdcového svalu odumiera a je postupne nahradzovaná menejcenným väzivovým tkanivom – jazvou. Srdce stráca časť svojho svalového tkaniva a tým aj schopnosť na ďalšiu činnosť.
- Nová terapia s názvom Regeneračná cievna terapia vystuží cievu, uzdravuje ju, cieva sa regeneruje a implantát sa do dvoch rokov rozplynie.
Foto: Ivan Majerský