Slovenské banky môžu prísť o peniaze

Európska komisia navrhuje umožniť nezdravým zahraničným matkám odčerpať peniaze z kapitálovo silných slovenských bánk.

12.06.2012 06:06
Národná banka Slovenska, NBS Foto:
Národná banka Slovenska kritizuje zámer Európskej komisie, ktorá chce umožniť materským bankám odčerpať peniaze z dcérskych bánk.
debata (211)

Momentálne bezpečné slovenské banky by tak v budúcnosti mohli doplatiť na problémy svojich zahraničných vlastníkov. Túto možnosť kritizuje Národná banka Slovenska a rokovať o nej v Bruseli plánuje i slovenské ministerstvo financií. Bruselskí úradníci navrhujú umožniť odsávanie kapitálu zo slovenských bánk v rámci ozdravovania európskeho bankového systému.

„Kriticky hodnotíme vytvorenie režimu dohôd o podpore v rámci skupiny, keďže pri niektorých opatreniach sa navrhuje zakotviť skupinový záujem, ktorý môže vyústiť do situácie, že záchrana bankovej skupiny bude mať prednosť pred záchranou jednej jej časti napríklad dcérskej spoločnosti,“ povedala hovorkyňa Národnej banky Slovenska Jana Kováčová.

Doteraz boli pritom úspory Slovákov relatívne v bezpečí, keďže veľké slovenské bankové domy nemali investované žiadne peniaze v rizikových gréckych dlhopisoch. Prelievaniu kapitálu do zahraničných matiek, ktoré zasiahli straty z vlastnenia toxických cenný papierov, zas dokázala v rámci regulácií zabrániť Národná banka Slovenska.

„Teraz hrozí, že rizikovosť slovenských bánk by sa potenciálne mohla vďaka nápadu Európskej komisie výrazne zvýšiť,“ povedal analytik spoločnosti Next Finance Martin Prokop. Toto riziko nie je pritom jedinou hrozbou pre budúcnosť Slovenska.

„Veľmi zdržanlivo sa Národná banka Slovenska stavia aj k opatreniam, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku nárokov na verejné financie Slovenskej republiky,“ dodala Kováčová. Konkrétne ide o možnosti použitia prostriedkov z fondu ochrany vkladov na záchranu banky a vytvorenie mechanizmu na požičiavanie medzi národnými záchrannými fondmi.

Súčasná vláda totiž plánuje peniaze z fondu ochrany vkladov započítať do verejných financií, čím by znížila schodok verejných financií. Vo fonde ochrany vkladov je pritom momentálne okolo 192 miliónov eur. Podľa zákona musia finančné domy každý rok odviesť do fondu príspevok 0,2 percenta zo všetkých chránených vkladov. Z poslednej účtovnej závierky vyplýva, že banky v roku 2010 do fondu vložili 46,51 milióna eur a s podobne vysokou sumou by štát mohol počítať aj tento rok. V budúcnosti by však tieto peniaze mohli byť využité namiesto konsolidovania slovenských verejných financií na záchranu európskych bánk.

„Ministerstvo financií bude v rokovaniach presadzovať také znenie ustanovení legislatívneho návrhu, ktoré zabezpečia ochranu stability finančného trhu Slovenska,“ ubezpečuje poradca ministra financií Radko Kuruc. Slovenská vláda pritom podporuje hlavný cieľ návrhu smernice Európskej komisie, a to vytvorenie efektívneho systému krízového riadenia vo všetkých členských štátoch Európskej únie, ktorý by umožnil zlyhanie bánk v problémoch bez ohrozenia stability finančných trhov.

Ekonómovia sa zhodujú na potrebe ozdravenia európskeho bankového systému. „Riziko návrhov Európskej komisie spočíva najmä v tom, že by za kroky nezodpovedných bánk mohli platiť aj zodpovedné finančné domy a ich klient, čo je prípad navrhovaného rekapitalizačného fondu,“ povedal Martin Vlachynsky, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Európska komisia z príspevkov od všetkých bánk plánuje vytvoriť špeciálny fond, z ktorého by sa financovala záchrana problémových finančných domov.

© Autorské práva vyhradené

211 debata chyba