Slovenské školy vo svetových rebríčkoch zaostávajú

Je na Slovensku univerzita, ktorá patrí medzi 500 najlepších na svete, alebo je to iba nesplniteľný sen? Názory sa rozchádzajú. Zatiaľ čo niektorí odborníci poukazujú na takzvaný Šanghajský rebríček, do ktorého zatiaľ neprerazila nijaká naša univerzita, pedagógovia upozorňujú na ďalšie zoznamy, v ktorých už Slovensko má zastúpenie. Podľa expertov však nemožno čakať, že naše univerzity dosiahnu lepšie umiestnenie vo svetových rebríčkoch, kým sa nezlepší ich financovanie.

20.11.2010 08:13
škola, študent, knižnica, diplomovka, diplomová... Foto:
Ilustračné foto.
debata (1)

Zrejme najznámejším zoznamom 500 najlepších univerzít sveta je rebríček, ktorý každoročne zostavuje Šanghajská univerzita. O jeho objektivite sa však vedú spory, keďže kritériá sú nastavené tak, že zvýhodňujú anglosaské univerzity. V prvej desiatke je napríklad iba jedna britská škola, ostatné sú americké. „Ak ako kritériá používa počet absolventov a akademických pracovníkov univerzity, ktorí získali Nobelovu cenu, s váhou 10, respektíve 15 percent, pre malé Slovensko je to, samozrejme, nevýhodné,“ pripúšťa Daniela Drobná z Akademickej a rankingovej agentúry.

Hoci kritika rebríčka je do istej miery opodstatnená, alarmujúce je, že Slovensko zaostáva aj za susednými štátmi. Na rozdiel od nás majú totiž v Šanghajskom rebríčku zástupcov. Česi Karlovu univerzitu v Prahe, Poliaci a Maďari dokonca po dve školy, jednu má aj Slovinsko. „To minimálne dokazuje, že je možné sa v tom rebríčku umiestniť. Je dobré pozrieť sa pravde do očí,“ pripomína Renáta Králiková, odborníčka na školstvo z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Sú však aj rebríčky, v ktorých Slovensko nedopadlo až tak zle. Vlastný zoznam zverejňuje napríklad univerzita v holandskom Leidene. Vo všetkých jej piatich kategóriách sa do päťstovky najlepších na svete dostala aj Univerzita Komenského, ktorá sa umiestnila na 456. až 497. priečke, pričom trikrát predbehla Masarykovu univerzitu v Brne. V španielskom rebríčku Webometrics zameranom na publikácie a citácie na internete sa Univerzita Komenského dostala na 520 miesto.

Končiaci rektor Univerzity Komenského František Gahér upozorňuje, že metodík na zostavovanie rebríčkov je veľa, no treba brať do úvahy, koľko financií školy dostávajú. „Aj trabant je pomalší ako mercedes, ale koľko peňazí investovali do jeho výroby?“ poznamenal. „My dostávame až o 40 percent menej ako české vysoké školy. Študentov vzdelávame len za štvrtinu priemeru európskej pätnástky a sedminu amerických univerzít. Každá vláda hovorí, že do školstva naleje viac peňazí, no vždy zostane iba pri sľuboch.“

Má pre nás vôbec zmysel sledovať svetové rebríčky univerzít? Podľa Králikovej by bolo lepšie porovnávať skôr jednotlivé študijné odbory ako celé univerzity. „Všetky rebríčky, ktoré zoraďujú univerzity, majú problém v tom, že sa veľmi ťažko meria kvalita ich vzdelávania. Veľkým prínosom však je, že upozorňujú verejnosť, najmä študentov a zamestnávateľov na informácie týkajúce sa vysokej školy, ktoré pomáhajú rozpoznávať lepšie školy od horších,“ hovorí minister školstva Eugen Jurzyca.

Pri zostavovaní svojho programu vládna koalícia pôvodne zamýšľala odmeniť univerzitu, ktorá sa prebojuje medzi 500 najlepších na svete, no už od toho upustila. „Boli by sme radi, keby sa tam niektorá zo slovenských vysokých škôl dostala, ale javí sa nám to ako málo pravdepodobné. Budeme však napriek tomu podporovať mechanizmy, ktoré zabezpečujú, aby kvalitnejšie školy dostávali aj viac peňazí,“ sľubuje minister.

Slovensko vo svetových rebríčkoch najlepších univerzít

Šanghajský rebríček (Academic Ranking of World Universities 2010) – čínsky zoznam s 500 svetovými univerzitami. Okrem citácií sú kritériami aj počty nositeľov Nobelovej ceny či Fieldsovej medaily. Nedostala sa doň žiadna slovenská univerzita, Poľsko a Maďarsko majú po dve, Slovinsko a Česko po jednej.

Leidenský rebríček (Leiden Ranking 2010) – 500-miestny svetový rebríček, ktorý pripravuje Centrum pre vedu a technologický výskum holandskej Univerzity v Leidene, má päť rôznych kategórií (podľa počtu publikácií a veľkosti univerzity, počtu citácií atď.). Zo Slovenska sa doň v každej kategórii dostala iba Univerzita Komenského, a to na 456. až 497. miesto.

World University Rankings 2010 – 2011 (Times Higher Education) – britský rebríček, ktorý zohľadňuje napríklad výskum, citácie a inovácie škôl. Medzi 200 vybranými univerzitami nie je ani jedna z východoeurópskych krajín.

Webometrics Ranking of World Universities – španielsky rebríček odzrkadľuje internetové publikácie, webovú prezentáciu, výsledky výskumov na webe či internetové odkazy na citácie. Medzi 1 000 najlepšími sa umiestnili tri slovenské univerzity: Univerzita Komeského na 520. mieste, STU na 830. a Technická univerzita v Košiciach na 837. priečke. Česko tam má 9 univerzít, Karlovu na 124. mieste a Masarykovu univerzitu v Brne na 191.

1 debata chyba