Odvtedy sa popri štúdiu informatiky na Univerzite Komenského pravidelne zacvičuje v najväčšej európskej pobočke svetoznámej firmy. Vlani trávil Peter v Zürichu možno viac času ako v Bratislave. Najprv celý zimný semester a potom ešte v septembri a októbri.

"Celý môj tretí ročník bol taký, že som mal jednu prednášku a všetky povinné predmety, napríklad bakalársky seminár, som absolvoval po dohode s vyučujúcimi na diaľku," dodáva.

Teraz je štvrták a minulý týždeň urobil posledné skúšky zimného semestra. Opäť myslí na Švajčiarsko, pôjde tam pre zmenu na tri mesiace. Taká je dohoda univerzity s Googlom. "Je však možná len vďaka tomu, že študujem výrazne rýchlejšie, ako odporúča študijný plán," prízvukuje Perešíni.

Ako sa vlastne dostal do Googlu? O tejto softvérovej spoločnosti je známe, že hľadá talentovaných ľudí na všetkých najlepších univerzitách. Peter na seba upozornil už ako stredoškolák na medzinárodných olympiádach v informatike: v Singapure, Mexiku, Portugalsku...

V roku 2005, to ešte študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, priniesol zlatú medailu z Poľska. Slovenský tím tam vtedy skončil na treťom mieste hneď za Čínou a USA. To sa odvtedy nezopakovalo.

Vlani však nestretol v Zürichu nijakého iného študenta zo Slovenska. "Možno majú strach z prísneho výberu," pripúšťa. "Treba teda nabrať odvahu."

Nie je to len zábava

V Googli sa najmä pracuje, nie je to len zábava, hoci podmienky sú tam skvelé, opakuje Peter. Áno, môže potvrdiť, že v Zürichu majú zamestnanci k dispozícii aj herňu, telocvičňu či posilňovňu. A to hneď v areáli firmy. Dokonca je tam oddychová miestnosť plná akvárií, kde prepracovaní googleri môžu kedykoľvek relaxovať pri pohľade na rybičky.

Možno si však do práce skutočne doviesť psa, ak sa doma nemá oň kto postarať? "Občas sa dá vidieť aj psík, najmä počas obeda a zrejme tam je nejaký priestor, kde si psa možno načas umiestniť," prisviedča Peter.

Nie je však pravda, čo sa často píše a hovorí, že totiž v Googli sa môže zamestnanec až 20 percent z pracovného času venovať tomu, čo ho "baví", namiesto riešenia pracovnej úlohy. "Skôr je to tak, že tých dvadsať percent môže pracovník venovať nejakému existujúcemu alebo novému projektu, ktorý však nejako súvisí s jeho hlavnou pracovnou náplňou," vysvetľuje mladý informatik. "A je nepísanou podmienkou, že manažér mu to schváli."

Petra motivovalo k záujmu o počítače už domáce prostredie. Otec Vladimír Perešíni vyštudoval elektrotechniku a pracuje vo firme pôsobiacej v oblastí informačných technológií.

"Keď som bol v tretej alebo v štvrtej triede základnej školy, otec mi podaroval ruskú programovateľnú kalkulačku a ja som zistil, že ma to strašne baví," spomína Peter.

Prečo je matematika pre mnohé deti postrachom? "Je možné, že za to môžu učitelia, ktorí ju nevedia priblížiť, učia deti vzorce, a nie to hlavné, čo za tým je," odpovedá. On mal na nich šťastie. Súhlasí s názorom Umberta Eca, že škola musí učiť dôležitému umeniu rozlišovať: "Základom je, aby sa človek naučil rozmýšľať a rozlišovať, čo je dobré a čo zlé. Nachádzať súvislosti medzi informáciami. Až potom dokáže správne využívať vyhľadávač, ako je Google."

Možno zostane v Googli

Takmer všetok voľný čas venuje korešpondenčným seminárom v matematike, fyzike a informatike. Sám na nich kedysi vyrastal, teraz on pomáha talentovaným stredoškolákom s úlohami, opravuje riešenia, organizuje týždňové sústredenia. Väčšinou pokračujú potom ako on: štúdiom na matematicko-fyzikálnej fakulte. Buď v Bratislave alebo v Prahe. "Do Prahy to ťahá najmä Bratislavčanov, ktorí sa chcú dostať preč z domu, ináč obe školy sú kvalitou vzdelávania porovnateľné, hoci pražská má o čosi väčšie renomé," vysvetľuje Peter.

Zatiaľ sa nerozhodol, čo bude robiť po skončení školy, ale zvažuje dve možnosti: buď nastúpi do Googlu či inej veľkej softvérovej firmy, alebo bude pokračovať na univerzite ako doktorand.

V Googli ho práca baví. "Firma rieši problémy, ktoré nikto iný v oblasti programovania zatiaľ neriešil." Netúži po práci v kalifornskej centrále Googlu? Vraj ani nie, je radšej bližšie domova. Zo Švajčiarska to má na skok. V Banskej Bystrici si mladého informatika vážia už od medzinárodného úspechu v Poľsku. Stal sa najmladším držiteľom tamojšej Ceny primátora.

Keď je doma, dovolí si pozerať aj televíziu. "Inokedy na to nemám jednoducho čas," priznáva. Rámus politiky neznáša. Radšej počúva hudbu. Ani tá však nesmie byť hlučná.