Podľa stanoviska amerického EuroGas Inc. „Slovenská republika porušila Dohodu medzi USA a ČSFR z roku 1991 o vzájomnej podpore a ochrane investícií tým, že v januári 2005 bol Rozmin, s.r.o., zo strany Správy banského úradu Slovenskej republiky silne protiprávnym a podľa mienky EuroGasu i skorumpovaným dohodnutým jednaním ´olúpený´ o jeho platné koncesie v Gemerskej Polome, jednej z najväčších a najčistejších mastencových a rudných ložísk na svete“.
Aj napriek tomu, že EuroGas Inc. nie je podľa výpisu z obchodného registra priamym akcionárom spoločnosti Rozmin, s.r.o., podľa advokátky Jany Martinkovej z Advocatus Martinková „je bilaterálna dohoda s USA koncipovaná v tomto smere veľmi extenzívne a pripúšťa za určitých okolností aj ochranu nepriameho investora“. Slovensko by tak muselo čeliť dvom žalobám v celkovej výške asi 1,65 miliardy dolárov.
Ak právny zástupca Slovenska nevyužije jednu možnosť zastaviť spor v jurisdikčnej fáze a dôjde tak k prejednaniu merita veci, spor sa pre Slovensko skomplikuje. Výška náhrady by mala zodpovedať spravodlivej trhovej cene vyvlastnenej investície bezprostredne pred realizáciou priamych či nepriamych opatrení rovnajúcich sa vyvlastneniu, a tá iste nedosahuje požadovanú výšku odškodného, dodala Martinková. Podľa jej slov, EuroGas použije na podporu svojho nároku bezpochyby ako hlavný argument rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2011, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, že rozhodnutie Hlavného banského úradu a Obvodného banského úradu o určení dobývacieho priestoru inej organizácii zrušil a vrátil správnym orgánom na ďalšie konanie.
„Podstatný však nie je len samotný výrok, ale hlavne jeho zdôvodnenie, kde Najvyšší súd konštatuje, že postup banských úradov, ako i samotné rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom a rozhodnutie bolo vydané predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a na základe nesprávne určenej lehoty, v ktorej mal Rozmin začať s dobývaním určeného priestoru. Dalo by sa povedať, že banské úrady nesprávne aplikovali novelizovaný zákon na už vzniknuté právne vzťahy a nepochybujem, že EuroGas sa bude snažiť dokázať nielen účelovosť nesprávnej aplikácie zákona, ale i samotnej novelizácie,“ vysvetľuje Martinková.
Či na spor môže mať vplyv aj terajšie obvinenie Pavla Ruska, ktorý bol v tom čase ministrom hospodárstva, v súvislosti s nevýhodnou privatizáciou Paroplynového cyklu, advokátka uviedla, že len nepriamo, ale nepochybuje, že EuroGas bude poukazovať na personálne prepojenia Obvodného a Hlavného banského úradu, Ministerstva hospodárstva SR s ďalšími nadobúdateľmi dobývacieho priestoru a bude sa usilovať o preukázanie klientelistických praktík v tejto záležitosti.
Predovšetkým v arbitrážnom spore, ktorý by mal byť, ak sa tak strany dohodnú, pravdepodobne vo Washingtone, v sídle Medzinárodného strediska pre riešenie investičných sporov, by sa preukázanie korupcie netolerovalo.
Na otázku, ako by sa Slovensko mohlo v tomto spore obhájiť, uviedla, že „to vo veľkej miere závisí aj od nasledujúceho postupu banských orgánov a tiež od detailného preskúmania a posúdenia činností, ktoré Rozmin v dobývacom priestore v relevantnom období realizoval. Ak však EuroGas Inc. bude mať dostatok prostriedkov na angažovanie domácej americkej silnej a dravej advokátskej kancelárie, jej šance na úspech spore v USA sa zvýšia“.