V porovnaní so sčítaním pred desiatimi rokmi sa tento počet zvýšil o 17 581. Zistený prírastok 0,33 percenta počtu obyvateľov v medziročnom období 2001 až 2011 je najnižší v histórii sčítania na Slovensku, konštatovala predsedníčka ŠÚ SR Ľudmila Benkovičová.
Najviac obyvateľov z ôsmich krajov SR je v Prešovskom kraji – 814 527 (15,1 percenta) a najmenej žije na území Trnavského kraja, kde je to 554 741 (10,3 percenta)
K rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 bolo na Slovensku 2 891 obcí, o osem viac ako v roku 2001. Na Slovensku je 138 mestských obcí a 2 753 vidieckych obcí. Viac obyvateľov býva v mestách (54,4 percenta) ako na vidieku (45,6 percenta).
Z celkového počtu obyvateľov SR je viac ako polovica žien (51,3 percenta), počet žien na 1 000 mužov oproti sčítaniu 2001 mierne klesol.
V porovnaní so sčítaním pred desiatimi rokmi došlo k ďalšiemu poklesu obyvateľov v predproduktívnom veku (0 až 14 rokov) z 18,9 percenta v roku 2001 na 15,3 percenta v roku 2011. Rastie podiel obyvateľov v produktívnom veku (15 až 64 rokov) zo 68,9 percenta v roku 2001 na 72,0 percenta v roku 2011 a zvyšuje sa aj podiel obyvateľov v poproduktívnom veku (65 a viac rokov) z 11,4 percenta na aktuálnych 12,7 percenta. „Sčítanie 2011 potvrdzuje trend starnutia populácie,“ povedala Benkovičová.
Rastie podiel rozvedených, podiel slobodných obyvateľov zostáva v porovnaní so sčítaním v roku 2001 nezmenený.
Klesol počet ľudí slovenskej i maďarskej národnosti
V minuloročnom sčítaní obyvateľstva v porovnaní s predchádzajúcim rapídne narástol počet ľudí, ktorí neuviedli svoju národnosť. V roku 2001 nezverejnilo v hlasovacom formulári svoju národnosť iba jedno percento obyvateľov (54,5 tisíc), vlani ich bolo sedem percent (382,5 tisíc). K slovenskej národnosti sa prihlásilo menej ľudí ako pred desiatimi rokmi – 4,353 milióna obyvateľov, čo predstavuje 80,7 percent. Pri sčítaní 2001 ich bolo 4,615 milióna, teda 85,8 percenta.
Podobný vývoj bol aj u druhej najpočetnejšej národnosti v SR. K maďarskej národnosti sa prihlásilo v roku 2011 viac ako 458,4 tisíca obyvateľov, čo je 8,5 percent z celkovej populácie. V roku 2001 sa k tejto národnosti hlásilo vyše 520,5 tisíc obyvateľov, čo bolo 9,7 percenta celkového počtu. „Opačný vývoj je v počte obyvateľov rómskej národnosti,“ konštatoval riaditeľ odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Marián Horecký. Ešte v roku 2001 sa k rómskej národnosti hlásilo necelých 90 tisíc obyvateľov (1,7 percenta) s trvalým pobytom v SR. Teraz je ich už 105,7 tisíc, čo predstavuje takmer dve percentá celkového počtu.
Spomedzi obyvateľov s trvalým pobytom na Slovensku má ďalej českú národnosť 30 400 ľudí, teda 0,6 percenta (pokles oproti 2001: 44 600, teda 0,8 percenta), rusínsku 33 500, teda 0,6 percenta (nárast oproti 2001: 24 200, teda 0,4 percenta). Ukrajinskú národnosť má 7 430 obyvateľov ( 0,1 percenta), nemeckú 4 690 ( 0,1 percenta), poľskú 3 084 (0,1 percenta), chorvátsku 1 022, srbskú 698, ruskú 1 997, židovskú 631, moravskú 3 286 (0,1 percenta) a bulharskú 1 021 obyvateľov. Ostatné národnosti má 9 825 obyvateľov.
Najviac ľudí so slovenskou národnosťou je v Žilinskom kraji
K slovenskej národnosti sa prihlásilo najviac obyvateľov v Žilinskom kraji (93,1 percenta), v Trenčianskom kraji (91,8 percenta) a v Bratislavskom kraji (90,2 percenta). K maďarskej národnosti sa prihlásilo najviac obyvateľov v Nitrianskom kraji (24,6 percenta), v Trnavskom kraji (21,8 percenta) a v Banskobystrickom kraji (10,2 percenta). K rómskej národnosti sa prihlásilo najviac obyvateľov v Prešovskom (5,3 percenta), v Košickom (4,6 percenta) a Banskobystrickom kraji (2,4 percenta).
Najviac obyvateľov Slovenskej republiky si uviedlo ako svoj materinský jazyk pri sčítaní 2011 slovenský jazyk. Bolo ich 78,6 percenta. Maďarský jazyk deklarovalo ako materinský 9,4 percenta. Rómsky jazyk má ako materinský 2,3 percenta obyvateľov ( rusínsky jazyk 1 percento, český jazyk 0,7 percenta). „Ak porovnáme vývoj počtu a podielu obyvateľov podľa národnosti a materinského jazyka, je zrejmé, že časť obyvateľov s materinským jazykom maďarským a rómskym sa hlási k slovenskej národnosti,“ uviedol Horecký s tým, že pri ostatných menšinách vývoj nie je taký jednoznačný.
V porovnaní so sčítaním v roku 2001 došlo v roku 2011 k poklesu podielu obyvateľov s materinským jazykom slovenským, maďarským a českým. Podiel obyvateľov s materinským jazykom rusínskym zostal nezmenený. Podiel obyvateľov s rómskym materinským jazykom sa v roku 2011 v porovnaní s výsledkami sčítania pred desiatimi rokmi mierne zvýšil (o 0,5 percenta). Zvýšil sa aj podiel obyvateľov, ktorých materinský jazyk sa nepodarilo zistiť, a to z 1,2 percenta v roku 2001 na 7,5 percenta v roku 2011.
Slovenský jazyk ako materinský jazyk si uviedlo najviac obyvateľov v Žilinskom (92,8 percenta), v Trenčianskom (91,3 percenta) a v Bratislavskom kraji (89,7 percenta). Maďarský jazyk je materinským jazykom najväčšieho počtu obyvateľov v Nitrianskom (26,6 percenta), v Trnavskom (22,7 percenta) a v Banskobystrickom kraji (12,1 percenta). Rómsky jazyk si ako materinský jazyk uviedlo najviac obyvateľov s trvalým pobytom v Prešovskom (7 percent), v Košickom (5,9 percenta) a v Banskobystrickom kraji (1,2 percenta). Obyvatelia s rusínskym materinským jazykom majú najvyššie zastúpenie v Prešovskom kraji (5,9 percenta). Český jazyk ako materinský jazyk si uviedlo najviac obyvateľov trvalo bývajúcich v Bratislavskom (1,4 percenta) a v Trenčianskom kraji (0,8 percenta).
Najčastejšie používanými jazykmi na verejnosti sú slovenský jazyk (80,4 percenta), maďarský jazyk (7,3 percenta), rómsky jazyk (0,7 percenta) a rusínsky jazyk (0,5 percenta). Vo všetkých krajoch sa na verejnosti najviac používa slovenský jazyk. Slovenský jazyk sa na verejnosti najviac používa v Bratislavskom kraji (91,4 percenta). Maďarský jazyk najviac používajú na verejnosti obyvatelia Nitrianskeho kraja (21,6 percenta) a Trnavského kraja (19,2 percenta). Po rómsky sa najviac hovorí na verejnosti v Košickom kraji (2,1 percenta) a v Prešovskom kraji (1,8 percenta). Po rusínsky sa najviac komunikuje na verejnosti v Prešovskom kraji (2,8 percenta).
V domácnostiach sa najčastejšie používa slovenský jazyk (73,3 percenta), maďarský jazyk (8,7 percenta), rómsky jazyk (2,4 percenta) a rusínsky jazyk 0,9 percenta. Vo všetkých krajoch Slovenska sa v domácnosti najviac používa slovenský jazyk. Najvyšší podiel obyvateľov používajúcich slovenský jazyk v domácnosti je v Žilinskom kraji (86,5 percenta). Maďarský jazyk v domácnosti používa najviac obyvateľov v Nitrianskom kraji (25,3 percenta). V rómskom jazyku (7,6 percenta) a v rusínskom jazyku (5,6 percenta) komunikujú v domácnosti najviac obyvatelia Prešovského kraja.