„Zelenú“ novému eurovalu dal v pondelok summit lídrov EÚ, a to popri rozhodnutiach o formovaní fiškálnej únie a dohode o prísnejších rozpočtových pravidlách. O vstupe krajiny do záchranného mechanizmu v stredu rozhodla vláda a neskôr musí o tom rozhodnúť parlament. Návrh ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ) má podporu ľavicového Smeru aj väčšiny pravice s výnimkou SaS. Hotovostný vklad nateraz nezaťaží peňaženky bežných ľudí, ako sa špekulovalo vlani, keďže európsky štatistický úrad Eurostat ho nezahrnie do dlhu.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Podľa makroanalytika UniCredit Bank Dávida Dereníka sa však dlh Slovenska navýši vtedy, ak sa naše peniaze reálne použijú. Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Radovan Ďurana zase hovorí, že dlh reálne nevzrastie, len ak by štát adekvátne znížil výdavky alebo by použil peniaze z privatizácie. O tom, aby sa vklad do eurovalu zaplatil z privatizačných peňazí, hovoril vlani aj Mikloš.
Podľa ministerstva financií splátky do eurovalu nebudú mať vplyv na verejné financie. „Na nadobudnutie majetkovej účasti Slovenska v Európskom stabilizačnom mechanizme sa predpokladá použitie štátnych finančných aktív, teda nie peňazí zo štátneho rozpočtu,“ povedal hovorca rezortu financií Martin Jaroš.
| Peniaze a kroky politikov na záchranu eurozóny pred dlhovou krízou | |
| Euroval 1 (EFSF) | Aktuálne môže poskytnúť najlacnejšie pôžičky ešte za 260 mld. eur |
Euroval už pomohol Írsku a Portugalsku
Slovensko dalo spolu záruky za úvery v sume 750 mil. eur, celkovo podiel SR dosahuje 7 mld. eur
Poskytovanie záruky bolo zatiaľ bez dosahov na peňaženky Slovákov, keďže úvery dotknuté krajiny splácali
Od júla 2012 sa euroval na rok spojí s eurovalom 2
| Euroval 2 (ESM) | Disponovať bude sumou 500 mld. eur (prvý rok spolu s EFSF sumou 750 miliárd eur) |
Slovensko prispeje 5,768 mld. eur, z čoho väčšina budú záruky a 659,2 mil. eur hotovosť
Hotovosť dá Slovensko v piatich splátkach počas piatich rokov, prvá splátka pôjde v apríli tohto roka
Hotovosť do eurovalu dosiahne na každého Slováka asi o 121 eur
Politici tvrdia, že pomoc cez euroval je nevyhnutná, aby sa pre zadlžené krajiny získal čas na ich ozdravenie. Niektorí analytici to však považujú len za predlžovanie „agónie“. Poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ) považuje podporu Slovenska v rámci eurozóny za nevyhnutnú. „Ten pocit spoluzodpovednosti je veľmi veľký. Prikláňam sa ale k tomu, že fond je len riešenie, ktoré môže pomôcť zastabilizovať situáciu, ale nerieši ju. Je potrebné, aby krajiny uskutočňovali štrukturálne zmeny, konsolidáciu verejných financií či podporovali pracovnú silu,“ dodáva.
Ekonomický denník Financial Times Deutschland v utorok prišiel s informáciou, že by trvalý euroval mohol mať popri ďalších zdrojoch k dispozícii až 1,5 bilióna eur, čo je trojnásobok proti doterajšiemu plánu. Odporcovia eurovalu tvrdia, že dlhová bublina sa ďalej nafukuje. „Euroval sa v blízkej budúcnosti bude musieť navyšovať, pretože na to tlačia Američania aj Medzinárodný menový fond. Doterajšie peniaze vo fonde skrátka na záchranu dlhovej krízy nestačia,“ hovorí predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár.
Na druhej strane švajčiarska banka UBS dávnejšie upozornila, že nekontrolované šírenie krízy a pád eura by mal hlbšie dôsledky. V prípade menších krajín by sa podľa UBS náklady na odchod od eura vyšplhali len v prvom roku asi na 10–tisíc eur na obyvateľa.
Podľa analytika X–Trade Brokers Kamila Borosa drží eurozónu pokope nie euroval, ale Európska centrálna banka. „Tá vytvára peniaze zo vzduchu a zasahuje za nich na trhoch s talianskymi a španielskymi dlhopismi a požičiava ich bankám, aby časť z nich použili na nákupy štátnych dlhopisov,“ tvrdí.
Manažér Saxo Bank pre strednú a východnú Európu Karol Piovarcy varuje pred horšími dôsledkami. „Zmeny zmlúv a dohoda na fiškálnej únii nebudú stačiť na to, aby vyriešili v únii potrebu financovania, najmä v Taliansku. Európska dlhová kríza sa v plnej miere vráti v polovici roka. V dôsledku toho poklesnú akciové trhy v krátkom čase o 25 percent, čo európskych politikov prinúti vyhlásiť bankové prázdniny. Na týždeň alebo aj viac dôjde k uzavretiu všetkých európskych búrz a bánk,“ varuje Piovarcy. Lídri EÚ však podobné scenáre nateraz odmietajú.
Ďalšie kroky v boji s dlhovou krízou
- Záchranné mechanizmy majú upokojiť trhy a získať čas pre zadlžené krajiny, aby znížili dlhy
- Najväčšie dlhy majú Grécko, Írsko, Španielsko, Taliansko a Portugalsko
- Politici sa dohodli na sprísnení rozpočtov krajín EÚ, aby sa zadlžovanie nezväčšovalo
- Samotné ozdravovanie krajín prebieha pomaly, neistota o osud eurozóny môže trvať roky