Najaktuálnejší je možný vstup Ukrajincov či Rusov do košických oceliarní, ktorých sa zvažuje zbaviť americký U. S. Steel. Rusi, ktorí roky dodávali najmä nerastné suroviny, majú však na Slovensku už aj banku, firmu na predaj plynu konečným spotrebiteľom a v pláne majú výstavbu rafinérie pri Rimavskej Sobote. Podľa informácií denníka Pravda sa tiež premiér Robert Fico pred časom stretol so šéfom ruských železníc. Rusi majú stále záujem o to, aby na Slovensku bola širokorozchodná železnica.
Naopak, nemeckí a francúzski investori po desiatich rokoch od privatizácie odchádzajú z SPP a Francúzi vraj zvažujú odchod aj zo Stredoslovenskej energetiky. Dlhová kríza v Európe donútila silných hráčov predávať tie aktíva, kde sa im investícia vrátila a netvoria už také zisky. Kým v susednom Česku dostali investori z východu priestor už dávno, k nám idú teraz. „Amerika dnes nie je v USA, ale v Rusku. Ťažisko rastu globálnej ekonomiky sa dávno presunulo smerom na východ,“ hovorí ekonóm Vladimír Bačišin z Paneurópskej vysokej školy.
Rusi investovali v zahraničí ešte v roku 2000 15,1 mld. dolárov a vlani to už však bolo 10-násobne viac. Podľa Bačišina strašenie Ruskom nie je namieste, pretože ruskí investori sú výrazne prítomní v priemysle Nemecka, Francúzska, Česka či Švajčiarska. Za riziká investorov z východu sa považuje najmä to, že viac spájajú ekonomiku s politikou.
„Ak však investície z východu prinesú na Slovensko prácu a technológie a investori budú riadne platiť dane do štátneho rozpočtu, nevidím problém v tom, aby podniky vlastnili Rusi,“ dodáva Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Z ruských hráčov napríklad Sberbank tento rok odkúpila bankovú sieť Volksbank. Od roku 2013 začne domácnostiam ponúkať plyn dcéra ruského gigantu Gazprom, Vemex Energo. Závod na spracovanie ropy, postavený ruskou spoločnosťou Oil Production and Trade OPT Sk, má vyrásť v Rimavskej Sobote. A o košické železiarne U. S. Steel majú údajne záujem ruský Evraz, ako aj ukrajinský Metinvest.
Dôvod, prečo sa situácia mení a západní investori od nás odchádzajú, vysvetľuje ekonóm Bačišin takto: „Príčinou odchodu zahraničných investorov môže byť zmena stratégie podniku alebo zhoršenie konkurencieschopnosti krajiny z hľadiska podmienok prílivu zahraničných investícií. Pre každú hospodársku politiku je tak dôležitá spätná väzba nielen zo strany voličov, ale aj podnikov, ktoré vytvárajú pridanú hodnotu,“ vraví.
Objem investícií Ruska akumulovaných v zahraničí bol koncom prvého polroka tohto roku podľa údajov Rosstatu vo výške 116,8 miliardy amerických dolárov. Najväčšiu časť, až 73,5 miliardy dolárov, tvoria priame investície, 10,6 miliardy dolárov portfóliové investície a zvyšných 32,7 miliardy dolárov predstavujú iné investície. Ruské peniaze sú najmä v Holandsku, na Cypre a vo Švajčiarsku. V prvom polroku tohto roku ruskí investori stiahli zo zahraničia vyše 62 miliárd dolárov. Išlo o splatené dlhopisy alebo predané akcie.
„Ruskí investori si vyberajú pre uloženie kapitálu, tak ako iní globálni hráči, daňové raje, lebo sú spoľahlivé z hľadiska ochrany vlastníctva a nulového zdanenia dividend,“ poznamenal Bačišin, ktorý zároveň jedným dychom pokračuje tým, že slovenské podniky javiace sa našincom ako veľké, sú v skutočnosti pre Rusov miniatúrne.
„Ruské podniky, či už kontrolované štátom, zmiešaného typu vlastníctva, alebo čisto súkromné investujú v zahraničí veľmi dávno, najmä v USA, Európe, ale aj v Afrike. Kupujú to, čo je na predaj. Kúpa železiarní môže byť pre nich zaujímavá, lebo predpokladajú, že podnik im v budúcnosti prinesie zisk,“ uvažuje Bačišin.
Podľa experta na vzťahy vo východnej Európe Alexandra Dulebu štát s tým, komu bude fabrika na našom území patriť, nič nenarobí. „Ak ide o predaj súkromného majetku ruským alebo ukrajinským záujemcom, je vec vlastníka majetku, komu ho predá,“ vraví Duleba.
Politici z rôznych častí politického spektra na Slovensku už nemajú problém s tým, aby košické oceliarne ovládol investor z východu. V minulosti, naopak, niektorí politici spochybňovali napríklad vstup ruského Yukosu do slovenského prepravcu ropy spoločnosti Transpetrol. Pochybnosti sa v tomto prípade naplnili, keďže šéf Yukosu Michail Chodorkovský po politických ambíciách skončil vo väzení. Transpetrol teraz opäť vlastní štát.