Podľa zmluvy totiž budú slovenské firmy na všetky modernizácie ruskej techniky potrebovať súhlas z Ruska, za ktorý navyše budú musieť platiť. Rusko tak získa prehľad nad všetkými zákazkami Slovenska – domácimi aj zahraničnými, keďže dnes slovenské zbrojárske firmy neraz opravujú ruskú techniku aj pre cudzie krajiny.
Slovensko na takú zmluvu pristúpilo ako jediné z okolitých krajín, čo majú do činenia s ruskou vojenskou technikou. Ministerstvo obrany, ktoré dohodu pripravovalo, tvrdí, že sa tým upravia vzájomné vzťahy. V skutočnosti sa však vytvorí priestor najmä pre sprostredkovateľov, ktorí budú dohadovať povolenia ruských firiem pre slovenské firmy.
„Ak niektorá zo strán prijme rozhodnutie o modernizácii produkcie na vojenské účely, aj pre tretie štáty… musí byť odsúhlasené druhou zmluvnou stranou,“ znie kľúčový článok novej medzinárodnej zmluvy.
V praxi sa to dotkne najmä leteckého priemyslu. „Každý taký súhlas určite nebude zadarmo, to sa platí ťažkými peniazmi,“ pripomína bývalý riaditeľ Leteckých opravovní Trenčín Dušan Rychtárik. Opravovne sú schopné modernizovať okrem stíhačiek MiG aj vrtuľníky typu Mi. Po novom však posledné slovo v prípade zahraničnej zákazky budú mať ruskí výrobcovia.
Opravu a modernizáciu sovietskych vrtuľníkov pritom plánuje viacero krajín NATO z bývalej Varšavskej zmluvy. Dohodli sa na tom na bratislavskom summite Severoatlantickej aliancie minulý rok v októbri.
„K zmluve sme vôbec nemuseli pristupovať,“ tvrdí šéf Združenia obranného priemyslu Viktor Ferencey. Podľa neho ostatné krajiny visegrádskej štvorky k podobnej zmluve s Ruskom nepristúpili. Ako však dodáva, nemusí to hneď znamenať katastrofu. „Firmy sa tak budú musieť začať orientovať na novú techniku,“ uzatvára Ferencey.
Zo zmluvy nie je nadšený ani exminister obrany Martin Fedor (SDKÚ). „Nemali by sme pristupovať ku krokom, ktoré obmedzujú priestor pre zvyšok zbrojárskeho priemyslu,“ zdôrazňuje. Slovensko si podľa neho malo radšej ponechať voľné ruky podobne ako Česká republika.
Výrobou či opravou vojenskej techniky sa na Slovensku zaoberajú opravárenské podniky a zbrojárska firma DMD Group. Dohoda s Rusmi zrejme ovplyvní aj činnosť týchto podnikov. DMD Group však o dosahoch dohody zatiaľ hovoriť nechce. „Také medzivládne dohody sa pripravujú najprv na politickej úrovni a až potom sa oslovujú konkrétne dotknuté podniky,“ reagoval člen predstavenstva DMD Group Vladimír Kocourek (Smer), ktorý v podniku zastupuje Fond národného majetku. V rámci DMD Group vyrába spoločnosť ZTS Špeciál delostrelecké systémy a firma ZVS holding muníciu.
Snaha Ruska o zisk z práce slovenských zbrojárov siaha až do deväťdesiatych rokov. V minulosti dokonca požadovalo, aby Slovensko platilo za všetky zlepšenia sovietskych tankov či bojových vozidiel pechoty, ktoré sa robili na Slovensku. Počas predchádzajúcich vlád Mikuláša Dzurindu však k podobnej dohode Slovensko odmietlo pristúpiť.