Slovensko zachránia len desaťtisíce nových pracovných miest

Slovensko pred úplným rozvratom verejných financií zachráni len vytvorenie desaťtisícok nových pracovných príležitostí. Problémom je, že tejto otázke sa politici venujú minimálne. Podľa odborníkov východisko existuje - okrem iného aj v oblasti služieb obyvateľstvu.

30.01.2012 12:00
úrad práce nezamestnaný zamestnanie práca
V evidencii Ústredia práce je dnes vyše 360-tisíc občanov, ktorí by mohli okamžite nastúpiť do zamestnania.
debata (67)

Pre dosluhujúcu vládu boli služby zamestnanosti len príťažou a vládne strany až teraz, tesne pred marcovými predčasnými voľbami, začali hovoriť o tom, aké dôležité je zabezpečiť ľuďom prácu. No namiesto ponuky konkrétnych a reálnych riešení sa zatiaľ spolu s opozíciou skôr vybíjajú v útokoch, ktorá z nich má najväčší podiel na tom, že nezamestnaných neprestajne pribúda.

Výsledkom neplodných debát je rekordná nezamestnanosť, ktorá sa v decembri vyšplhala takmer na 14 percent, čo je najviac od roku 2004. V evidencii Ústredia práce je dnes vyše 360-tisíc občanov, ktorí by mohli okamžite nastúpiť do zamestnania, keby sa pre nich nejaké našlo. Len za posledný rok ich tam pribudlo 27-tisíc a 15-tisíc navýšilo štatistiku dlhodobo nezamestnaných. Ešte hrozivejší je údaj, že viac ako 100-tisíc evidovaných ľudí vo svojom živote neodpracovalo ani deň.

Vytvoriť nové pracovné príležitosti nie je jednoduché, ale ako hovorí ekonóm SAV Pavol Kárász, urobiť sa to dá. Nevyhnutné sú však radikálne kroky a významné prehodnotenie štruktúry ponuky a dopytu. „Treba neustále vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie, efektívne zakladať malé a stredné podniky, ale aj vyrábať nové produkty, vymýšľať nové technológie, poskytovať nové, a najmä cenovo dostupné služby,“ vymenúva Kárász.

Príkladom je vývoj v mobilných komunikáciách, o ktorých pred niekoľkými desaťročiami sotva niekto tušil, no za relatívne krátky čas dokázal vygenerovať stovky miliónov dolárov. „Keď Fíni v 90. rokoch stratili ruské trhy, reštrukturalizovali svoj priemysel a vymysleli čisté technológie, ktorými celosvetovo zabodovali. A keď sa dnes výroba fínskych nokií vyčerpala, krajina sa už medzitým presmerovala na iné produkty,“ hovorí. Podľa neho, ak chce aj Slovensko získať nové pracovné miesta, musí reagovať rovnako pružne.

Obrovský nevyužitý priestor je stále v oblasti služieb. Či už v cestovnom ruchu, alebo komunálnych, vzdelávacích či v službách starostlivosti o seniorov, ktorých čoraz viac pribúda. „Musí jednoducho prísť k renesancii podnikateľskej funkcie štátu.“

Podľa Kárásza však netreba zabúdať ani na to, že trvalý hospodársky rast ani nie je možný. „Niekde sú jeho limity, po ich dosiahnutí sa spoločnosť bude musieť naučiť žiť v rovnováhe. Neustále zvyšovanie výroby a spotreby je pre planétu neúnosné, ľudia sa musia preorientovať aj na iné sféry vyžitia,“ uzatvára ekonóm.

Sociológ Stanislav Buchta sa domnieva, že vytvorenie najväčšieho množstva nových pracovných miest si v blízkej budúcnosti vyžiada fenomén starnutia obyvateľstva. „Starých ľudí bude pribúdať ohromným tempom a budú potrebovať množstvo ošetrovateľov, opatrovateľov, rehabilitačných pracovníkov, spoločníkov a ďalších profesií. Je ilúziou predstaviť si, že mladí ľudia, tak zaneprázdnení pracovnými povinnosťami, sa sami dokážu postarať o svojich rodičov,“ tvrdí.

„Potreba vyriešiť tento rébus sa časom stane veľkou výzvou pre politikov. Už dávno síce o ňom vedia, no so sociálnymi službami je to čoraz horšie,“ zdôrazňuje.

Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti zase pripomína priepastné rozdiely v počte nezamestnaných v jednotlivých regiónoch Slovenska. „Bojujeme s problémom migrácie ľudí za prácou, ktorej možnosti sú obmedzené, napríklad pre nedostatok nájomných bytov. Ale aj s problémom migrácie práce za ľuďmi, ktorej bráni slabo rozvinutá infraštruktúra,“ hovorí.

Vzhľadom na mimoriadne vysoký počet dlhodobo nezamestnaných bez pracovnej kvalifikácie a návykov by tiež radil „netlačiť príliš na zvyšovanie produktivity“, teda nekupovať najvýkonnejšie technológie, ktoré nahrádzajú množstvo pracovníkov, ale naopak, snažiť sa ich aj na úkor moderných strojov čo najviac zapojiť do pracovného procesu. Na zapojenie takýchto občanov do pracovného procesu treba tiež urýchlene vytvoriť medzitrh práce, aby ľudia, ktorí prijmú slabo platenú robotu, neprišli súčasne o všetky dávky v hmotnej núdzi. Takisto by podľa neho vláda nemala rezignovať na politiku zamestnanosti. V tejto súvislosti je pritom zaujímavý ďalší štatistický údaj – vlani si žiadosť o rekvalifikáciu podalo takmer 21-tisíc občanov, no úrady ich uspokojili len 1 333.

Boľačkou Slovenska je podľa Páleníka aj jeho malá ekonomika značne previazaná s omnoho väčšími ekonomikami, a teda aj závislá od ich momentálnej výkonnosti. Takisto poukazuje na dlhodobú neschopnosť politikov tejto krajiny prepojiť školstvo s potrebami praxe či primerane podporovať vedu a výskum napriek tomu, že nápravu sľubuje prakticky každá vládna garnitúra.

Svet potrebuje dať prácu 600 miliónom ľudí
Vysoká nezamestnanosť trápi celý svet. Podľa Medzinárodnej organizácie práce ILO je momentálne na planéte asi 200 miliónov nezamestnaných. Najnovšia výročná správa organizácie konštatuje, že aby sa zabezpečil „udržateľný rast so zachovaním sociálnej súdržnosti“, v najbližšom desaťročí by muselo každoročne pribúdať aspoň 40 miliónov nových pracovných miest. „Svet teda musí reagovať na naliehavú potrebu vytvoriť počas nasledujúcej dekády až 600 miliónov produktívnych miest,“ píše sa v správe.

Tá pripúšťa, že aj za priaznivých podmienok bude nezamestnanosť v eurozóne prinajmenšom do roku 2016 na úrovni okolo šiestich percent. „Priaznivý vývoj“ je podľa nej závislý od toho, či sa rýchlo podarí vyriešiť dlhovú krízu. „Oproti minulému roku sa zmenilo to, že naša prognóza je pesimistickejšia,“ vyhlásil Ekkehard Ernst, jeden z autorov správy.

Navyše, aj keby sa naplnil predpoklad o vzniku 600 miliónov produktívnych miest, podľa organizácie práce na svete bude stále 900 miliónov takých zamestnancov, ktorí budú aj s rodinami žiť s príjmom menším ako dva doláre na deň, a to predovšetkým v rozvojových krajinách.

67 debata chyba