A o tom, čo tam doteraz stihol vytvoriť, už starší študenti písali seminárne práce. Povahou ani vzhľadom Andrej nijako nepripomína roztržitých a nepochopených géniov. „Ale nemám veľa priateľov. Nie som obľúbený v kolektíve,“ priznáva inak veľmi príjemný a skromný chalan so smútkom v očiach.
Aká bola cesta „idiota“ k uznaniu a obdivu vysokých írskych kapacít? Andrej nedávno získal ocenenie v celoštátnej súťaži mladých vedcov BT Young Scientist and Technology Exhibition, ktorá má v ostrovnej krajine punc mimoriadnej kvality. Zúčastnil sa na nej ako prvý Slovák vôbec, na podnet svojho dublinského profesora matematiky. Pripravil projekt zložitý, no predsa blízky srdcu asi každého tínedžera.
„Navrhol som princíp hracej konzoly, ktorá by mohla počítačovým hrám otvoriť celkom nové dimenzie,“ krátko naznačí, „o čom to je“. Základom jeho 4D Gaming Systemu je akási uzavretá kocka, v ktorej by sa dal ovládať hologram – obraz prístupný zo všetkých strán. „Princíp je v laseroch s nízkou vlnovou dĺžkou, ktoré sú voľným okom neviditeľné. Keď sa však dva lúče stretnú, zmenia vlnovú dĺžku a v priesečníku vytvoria farebný bod. Ak vieme vytvoriť jeden bod, vieme ich vytvoriť aj nekonečne mnoho. Ich spojením tak môže vzniknúť akýkoľvek obraz,“ vysvetľuje zanietene.
Svoju teóriu Andrej zhrnul do zhruba 30 písaných strán textu. Vyrobil k nemu aj DVD, sám si v perfektnej angličtine urobil scenár, dodal obrázky, hudbu, materiál zostrihal, aby to malo švih… Do BT súťaže sa v tomto ročníku prihlásilo pol druha tisíca účastníkov. Odborná komisia vybrala 500 najlepších projektov vrátane Andrejovho a zoradila ich do štyroch kategórií. Vybrané práce mohli všetci súťažiaci verejne predstaviť na trojdňovom „veľtrhu“ v Royal Dublin Society.
„Každý z nás tam mal prezentačný stánok. Chodili pomedzi nás novinári aj bežní návštevníci a na všeličo sa pýtali. Môj projekt hodnotili traja porotcovia (judgies). Jeden z nich vyzvedal inkognito, ani som netušil, že ma vlastne skúša,“ opisuje mladý muž priebeh podujatia.
Popri DVD sa na ňom pôvodne chystal predviesť aj model konzoly. „Poskladal som ho spolu so starším bratom začiatkom tohto roka počas návštevy na Slovensku. Do oceľového rámu v tvare kocky sme vyvŕtali 360 dierok, osadili do nich 250 diódových svetielok, prepojili ich a pospájkovali. Strávili sme nad tým 12 hodín a ráno o tretej sme sa išli sánkovať…“ spomína. Pri ceste do Írska sa mu však „prototyp“ nešťastne rozbil. Nový už potom vyrobil len narýchlo, z polystyrénu a obyčajných vianočných elektrických sviečok.
Výsledkom Andrejovej snahy bol napokon vynález, na ktorý mu írska televízia RTE ako sponzor súťaže zaplatila patent. So zárukou trvalej ochrany v Írsku a počas jedného roka aj s celosvetovým krytím. Slovenský školák dostal za projekt titul Highly Commended (Vysoko ohodnotený). Študenti jeho školy pred maturitou už na predmete Ekonomika riešili úlohu, v ktorej pre výrobu a predaj konzoly vymýšľali marketingový plán. Študenti umelci zase robili jej dizajnový návrh. „Rád by som vo vývoji systému pokračoval, chcelo by to však strašne veľa peňazí a laboratórneho vybavenia,“ načrtne Andrej Pacher svoje ďalšie plány.
Záber záujmov tohto chlapca, ktorý je vekovo sotva v puberte, je však až prekvapujúco široký. Pravdaže, miluje matematiku a všetky predmety s ňou súvisiace. Vlastné počítačové programy zaň dokonca „píšu“ domáce úlohy. No s vášňou tiež hrá na bicie. „Vlani na Vianoce to chvíľu vyzeralo, že pod stromčekom nájdem iba tričko. Zrazu som však zbadal véééľkú škatuľu…“ dodá a opisuje, ako celý nasledujúci deň súpravu bubnov poctivo skladal. Teraz chodí pravidelne do hudobnej školy a dúfa, že susedia tie decibely prežijú. Výborne recituje, ešte v Bratislave napísal poviedku Nový kocúr v čižmách a vyhral s ňou v literárnej súťaži. Z „koliesok a paličiek“ stavebnice K'nex zase skladá čoraz zložitejšie hračky. „Naposledy som si vyrobil automatického ratlíka – fungoval na tri motorčeky, behal po celom dome, vrtel sa a príšerne sa triasol,“ opisuje s detským nadšením.
Vzápätí s úplnou samozrejmosťou dodá, že o rok sa chystá znovu zažiariť v súťaži, ktorá mu doteraz priniesla najväčší úspech. Tentoraz projektom o gyroskopoch a ich správaní vo vysokej rýchlosti.
(Autorka článku nie je v nijakom príbuzenskom vzťahu s Andrejom Pacherom. Ide o náhodnú zhodu priezvisk. Pozn. red.)