V roku 2009 sa Slovensko prepadlo v rebríčku hodnotenia kvality zdravotníckych systémov z 22. na 28. miesto, teda takmer na chvost Európy. Analytik a šéf INEKO Peter Goliaš vláde vyčíta, že nezlepšila informovanosť pacienta o cene a kvalite poskytovaných služieb a stále chýbajú prehľadné rebríčky nemocničných oddelení a lekárov. „K pokroku nedošlo ani pri vytváraní štandardov pre diagnózu a liečbu chorôb. V konečnom dôsledku sú pacienti naďalej rukojemníkmi lekárov a odkázaní na hľadanie známostí či rovno podplácanie.“
Na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pribúda podnetov od nespokojných pacientov. Sťažujú sa najmä na etiku zdravotníkov, neoprávnené alebo duplicitné vyberanie poplatkov, ale aj na nesprávnu liečbu a zanedbanie zdravotnej starostlivosti.
Vo volebnom programe označila vláda zdravotníctvo za jednu zo svojich priorít. „Niečo sa splnilo, ale veľa vecí nie,“ hovorí prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. Je sklamaný hlavne z nesplneného sľubu vlády, ktorá chcela zvýšiť odvody za poistencov štátu na päť percent. Vláde sa nepodarilo ani vyriešiť veľké rozdiely v platoch medzi štátnymi a menšími nemocnicami.
| Hodnotenie Pravdy | ||
| Minister | hodnotenie | známka |
| Ivan Valentovič (ministrom bol od 4. júla 2006 do 3. júna 2008) | Bol slabým ministrom. Okrem sľubovaného zrušenia dvadsaťkorunáčok neurobil v zdravotníctve nijaké zásadné zmeny. | 4 |
| Richard Raši (ministrom je od 3. júna 2008) | Prejavil sa výraznejšie ako jeho predchodca, napríklad rozbehol projekt elektronizácie zdravotníctva a začal s referencovaním cien liekov. Po Rudolfovi Zajacovi, ktorý bol ministrom počas vlády M. Dzurindu, napríklad zopakoval neprehľadný tender na záchranky. Slovensko sa však stále radí v hodnotení kvality zdravotníctva v rámci Európy na posledné priečky. | 3- |
O dofinancovanie rezortu žiadajú zdravotníci už roky. Podľa prezidentky komory sestier Márie Lévyovej finančná podvyživenosť zdravotníckeho systému môže v blízkej budúcnosti zapríčiniť jeho kolaps. „Ten je oveľa reálnejší, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať,“ uviedla. Sestry aj lekári starnú, ich nedostatok pociťujú najmä malé a stredné nemocnice, ako aj menšie mestečká a vidiek.
Viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger dodáva, že nemocnice okrem nedostatku lekárov stále bojujú s dlhmi. „Najmä voči dodávateľom energií a dodávateľom liekov a zdravotného materiálu.“ Valentovičov pokračovateľ Richard Raši vlani požičal 130 miliónov eur dvadsiatim piatim nemocniciam, z toho vyše 114 miliónov putovalo dvanástim štátnym.
Prvý minister zdravotníctva Ivan Valentovič začal hneď po nástupe do funkcie meniť systém, s ktorým prišiel jeho predchodca Rudolf Zajac. Zrušil dvadsaťkorunáčky v ambulancii a päťdesiatkorunáčky pri pobyte v nemocnici. Viacerí analytici to označili za populistický krok, pre ktorý zdravotníctvo a lekári prišli o časť príjmov.
Poplatky zato vystriedali výmenné lístky, ktoré sú dodnes vstupenkou k špecialistom.
„Vláda síce zrušila 20-korunáčky a do zdravotníctva naliala viac peňazí, na kvalite sa to však neodrazilo,“ hovorí šéf INEKO, analytik Peter Goliaš.
Valentovičovmu nástupcovi Richardovi Rašimu sa darilo o čosi lepšie – presadil napríklad referencovanie cien liekov. Lacnejšie lieky majú poisťovniam usporiť milióny eur. Sprísnil aj nefajčiarsky zákon a rozbehol prvú fázu elektronizácie zdravotníctva e-health. Ale napríklad neprehľadný záchrankový tender zopakoval podľa Zajacových pravidiel a nedoriešil ani otázku pohotovostí.
Ficova vláda sa v Európe zviditeľnila tým, že zakázala zdravotným poisťovniam zisk. To sa však nepáči Bruselu a eurokomisia začala Slovensko v tejto veci prešetrovať. Ani jeden z ministrov nedotiahol plánovanú myšlienku jednej zdravotnej poisťovne, ani nepodnikol kroky na podporu nepovinného zdravotného poistenia.
Stav slovenského zdravotníctva
Pacienti * V roku 2006 vláda zrušila poplatky za návštevu ambulancie 20 Sk (0,66 eura) a pobyt v nemocnici 50 Sk (1,66 eura) na deň a znížila poplatok v lekárni pri výdaji lieku na predpis z 20 Sk (0,66 eura) na 5 Sk (0,17 eura). Bez zmeny nechala napríklad poplatok za návštevu pohotovosti (1,99 eura) a za prepravu sanitkou (0,07 eura za kilometer). Viac sa platí napríklad za vyšetrenia na administratívne účely alebo za liečbu u zubného lekára, kde poisťovňa hradí len ošetrenie štandardnými materiálmi. * Nezlepšila sa informovanosť pacientov o cene a kvalite liečby.
Foto: SHUTTERSTOCK
- Medzi najčastejšie výhrady pacientov patrí dlhé čakanie na niektoré vyšetrenia a operácie, správanie zdravotníckeho personálu a vyberanie neoprávnených poplatkov u niektorých lekárov.
- Posilnila sa ochrana nefajčiarov.
- Rozbehol sa projekt elektronizácie zdravotníctva – tzv. e-health, ktorý má pacientom priniesť elektronickú zdravotnú kartu či elektronické objednávanie na vyšetrenie.
Lieky
* Začiatkom roku 2007 klesla daň na lieky a zdravotnícke pomôcky z 19 na 10 percent.
* Znížili sa ceny predražených liekov referencovaním – aktuálne nesmie byť cena lieku vyššia ako priemer šiestich najnižších cien v krajinách Európskej únie.
* Pribudli stovky nových liekov.
Dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti
- Z hodnotenia kvality zdravotníckych systémov podľa švédskej organizácie Health Consumer Powerhouse sa v porovnaní s inými štátmi Európy kvalita slovenského zdravotníctva zhoršila. Slovensko sa v roku 2009 prepadlo o šesť priečok a obsadilo 28. miesto z 33 štátov.
- Chýbajú rebríčky kvality nemocničných oddelení a lekárov.
- K pokroku nedošlo pri vytváraní štandardov pre diagnózu a liečbu chorôb.
Financie v rezorte
- Zvýšili sa platby štátu do zdravotných poisťovní, i keď vládou sľubovaných 5 percent z priemernej mzdy to nie je. V roku 2009 platil štát za poistencov 4,9 %, v roku 2010 platí 4,78 % priemernej mzdy. V porovnaní s rokom 2009 je to však nárast o 10,5%.
[* img=„114448“ | popisok=„* Problémom naďalej ostáva zadlženosť. Nemocnice dlhujú najmä Sociálnej poisťovni (ku koncu roku 2009 jej dlhovali na neuhradenom poistnom vyše 18 miliónov eur, z toho polovicu dlhovali štátne zariadenia), dodávateľom liekov a zdravotného materiálu či dodávateľom energií.“ | verzia=„nestandard1“ *]
* Problémom naďalej ostáva zadlženosť. Nemocnice dlhujú najmä Sociálnej poisťovni (ku koncu roku 2009 jej dlhovali na neuhradenom poistnom vyše 18 miliónov eur, z toho polovicu dlhovali štátne zariadenia), dodávateľom liekov a zdravotného materiálu či dodávateľom energií.
* Ku koncu roka 2005 bol celkový dlh v zdravotníctve 187 mil. eur, v roku 2006 stúpol na 226 mil. eur, ku koncu roka 2007 to bolo 268 mil. eur a ku koncu roka 2008 až 273 mil. eur
Poisťovne
- Vláda presadila zákaz zisku zdravotných poisťovní, Brusel to prešetruje.
- Nevytvorili sa podmienky na súkromné pripoistenie.
- Smer chcel pôvodne presadiť, aby na Slovensku fungovala len jedna zdravotná poisťovňa. Od januára 2010 zostala jedna veľká štátna poisťovňa a dve súkromné
Postavenie zdravotníkov
- Ministerstvo zdravotníctva v roku 2007 sľúbilo, že platy lekárov do roku 2010 porastú na 3-násobok priemernej mzdy a platy sestier na 1,5 násobok priemernej mzdy. To sa nesplnilo a vyštudovaní lekári a sestry stále odchádzajú do zahraničia za lepšími podmienkami. Platy idú pravidelne hore jedine v štátnych nemocniciach, v malých a stredných nemocniciach majú od apríla stúpnuť o 4 percentá
- V niektorých regiónoch dostávajú lekári za povinné služby na pohotovostiach iba 1 euro za hodinu.
- Spoločenské postavenie zdravotníkov sa nezlepšilo.