Mária Kuklová vedie Základnú školu na Hradnej ulici v Nových Zámkoch šesť rokov. K plánom budúcej koalície je skeptická. „Keby som nepoznala realitu v školstve, bolo by to ružové. Ale táto vláda bude musieť šetriť,“ hovorí. Najväčším problémom školstva sú totiž peniaze. Z programu pre školstvo by toho potrebovali veľa. Najviac asistentov a špeciálnych pedagógov pre integrované deti. V škole ich majú 23, mnohé s poruchami správania, asistenta len jedného.
To, čo však nestojí peniaze a školám by významne pomohlo, je zrušenie kreditného systému hodnotenia učiteľov, ktorý zaviedol Ján Mikolaj. „Ide to len na úkor detí. Stále iba zastupujeme učiteľov, ktorí behajú po všelijakých školeniach. Nemám desať matematikárov, aby som ich mohla kvalitne nahrádzať,“ dodala Kuklová.
Ktorý z predvolebných sľubov vám najviac chýba v programe novej vlády?
Maďarské školy dúfajú, že konečne presadia novú metodiku výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka. Majú ju už pripravenú pre prvý stupeň, piataci k nej majú dva roky aj učebnice. „Nemôžete Maďara učiť slovenčinu ako rodný jazyk. Nikdy napríklad nepochopí gramatické rody,“ hovorí predseda riaditeľov škôl s vyučovacím jazykom maďarským a člen Zväzu maďarských pedagógov Alexander Fibi. S kolegami už dávno žiadali aj možnosť učiť z rôznych kníh. Zámer zrušiť monopol štátu na učebnice preto podporujú.
Budúca vláda by však nemala zabúdať ani na ostatné menšiny, pripomenul. Je nenormálne, že rómske deti sa nemôžu učiť v materinskom jazyku.
Stredných škôl sa v programových tézach novej vlády priamo týka zrušenie prijímačiek a jednotná maturita. „Tá je už teraz vo všetkých predmetoch okrem jazykov. Tam sú dve úrovne,“ hovorí riaditeľka bratislavského štátneho Gymnázia Vazovova Gabriela Dorňáková. Ich žiaci by s jednotnou skúškou z jazyka problém nemali, na stredných odborných školách, však podľa nej na to nie sú pripravení. Najskôr by sa musela zlepšiť úroveň výučby cudzích jazykov.
Dorňákovej sa nepáči ani úplne zrovnoprávnenie financovania štátnych a súkromných škôl. Súkromné by mali dostávať peniaze napríklad na platy a prevádzku, nadštandard by sa mal priplácať.
Dostať aspoň jednu vysokú školu medzi svetovú špičku – aj takúto ambíciu má budúca koalícia. Šéf Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár očakáva, že dobrá vôľa bude doplnená aj peniazmi. „Chýba mi záväzok vlády vypracovať a schváliť stratégiu rozvoja vysokého školstva na Slovensku na najbližších 10 rokov. Taktiež chýba jednoznačná predstava o financovaní vysokoškolského vzdelávania a vedy z verejných a súkromných zdrojov,“ dodáva Vozár.
Problémom môže byť odoberanie neoprávnených titulov a vedeckých hodností, aj keď na prvý pohľad vyzerá jednoducho. „Odoberanie titulov môže byť aj veľmi ľahko zneužiteľné. Zle nastavený systém sa môže ľahko vymknúť z rúk a dôsledky môžu byť fatálne,“ upozorňuje šéf rektorov.