Spoplatnenie by uvítal napríklad Miroslav Beblavý (SDKÚ), ktorý však priznáva, že ide o nepopulárny krok. Dôležitejšia však podľa neho bude forma spoplatnenia, nesprávne kroky by totiž mohli uškodiť vzdelávaniu aj vláde. „Z politického hľadiska je veľmi závažné, ako sa to urobí. Ak to dokážeme dobre nastaviť, zvýšila by sa tým kvalita i prístupnosť vzdelania,“ myslí si.
Za najvhodnejší variant považuje Beblavý plošné spoplatnenie školstva, ktoré by sa však podľa neho malo spojiť s požiadavkami štátu. „Štúdium by si každý platil individuálne, avšak až po tom, čo by doštudoval. Naopak, vôbec by ho nemuseli platiť tí, ktorí by sa zamestnali v spoločensky výhodných profesiách, ako sú lekári či učitelia,“ pokračuje Beblavý. Vrátiť by sa teda chcel k podobnému systému, ktorý v roku 2005 navrhovala ešte druhá Dzurindova vláda a vtedajší minister Martin Fronc (KDH).
O samostatnom hradení štúdia hovorila pred voľbami aj SaS. Keďže jej požiadavka sa do programového vyhlásenia vlády napokon nedostala, diskusiu, ktorú chce otvoriť Jurzyca, jej poslanci vítajú. Martin Poliačik napríklad navrhuje zmierniť dosah na študentov vyššími štipendiami a intenzívnejšou podporou sociálne znevýhodnených.
Zásadne proti zostáva opozícia, predseda školského výboru Dušan Čaplovič (Smer) tvrdí, že ide o podvedenie voličov zo strany koalície. „Aj keď sa o tom má diskutovať, my zostávame i naďalej proti niečomu takému,“ vraví. Proti zámeru vstúpila aj Študentská rada vysokých škôl, ktorej predseda Juraj Tilesch si myslí, že by sa tým obmedzil prístup k vzdelaniu.
Expertka na vysoké školstvo Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorá je aj poradkyňou premiérky Radičovej, je však diskusii naklonená. „Najlepšie by bolo celkové spoplatnenie, v súčasnosti je to však dosť všeobecná a politická otázka,“ hovorí. Za ideálny považuje, podobne ako Beblavý, systém, ktorý v súčasnosti funguje vo Veľkej Británii, kde si študenti berú pôžičky, ktoré splácajú, až keď doštudujú. „Vyhla by som sa aj výnimkám, tie totiž v systéme spôsobujú chaos,“ myslí si. Naopak, Králiková by neodporúčala ďalšie posilnenie štipendijného systému.