Akcia v štýle studenej vojny mala tentoraz nové kulisy. Namiesto Glienického mosta v niekdajšom rozdelenom Berlíne, kde sa kedysi pred vymieňanými špiónmi otvárala železná opona, si mocnosti zvolili viedenské letisko. Americké a ruské lietadlo v poludňajšej páľave stáli pri sebe v odľahlom kúte pristávacej dráhy a autá diskrétne prevážali pasažierov od jedného k druhému. Nik oficiálne nevstúpil na rakúsku pôdu.

"Toto nie je náš príbeh," odmietol komentovať výmenu hovorca rakúskeho ministerstva vnútra. Podľa šéfa rakúskeho Centra pre štúdiá tajných služieb Siegrieda Beera dejisko operácie nebolo vybrané náhodne. "Vďaka neutralite Rakúska a geografickej polohe je Viedeň centrom agentov. V meste sídlia tisíce spolupracovníkov tajných služieb," uviedol pre denník Kurier.

Lietadlá pristáli pred štvrtou popoludní v Moskve a na jednej britskej základni. Po necelých dvoch týždňoch sa tak uzavrela špionážna aféra, ktorá hrozila ochladiť otepľujúce sa rusko-americké vzťahy.

Koniec bol zmierlivý. "Skóre 4:10 o ničom nevypovedá. Išlo o klasickú situáciu, keď sa vymieňajú všetci za všetkých. Všetci štyria, ktorých Rusi odsúdili za prácu pre americkú rozviedku, boli vydaní do USA. Možno predpokladať, že pre Američanov je táto štvorica cennejšia ako tí desiati poloamatéri pre Moskvu," uvažuje Goľc.

Desať ruských agentov pred newyorským súdom uznalo svoju vinu a boli vyhostení. Šéf Kremľa v rovnakom čase podpísal milosť pre štyroch mužov odsúdených v Rusku za spoluprácu so západnými tajnými službami. Aj oni predtým museli uznať svoju vinu. Američania dali prepusteným tvrdšie podmienky ako Rusi. Do USA sa nebudú môcť vrátiť bez špeciálneho povolenia, ich majetok prepadol v prospech štátu a ak by sa v budúcnosti pokúsili speňažiť svoj príbeh napísaním knihy či predajom práv na film, všetok zisk poputuje do americkej pokladnice. Moskva omilosteným špiónom ponechala ruské občianstvo, čo znamená, že sa do vlasti budú môcť vrátiť. Rusko sa veľkoryso zachovalo aj k jedinej Neruske, ktorá bola súčasťou skupiny jeho agentov. Novinárke s peruánskym a americkým občianstvom, vydatej za ruského agenta, ponúklo bezplatný byt i doživotnú dvetisícdolárovú rentu. Žena však ešte v New Yorku svojmu advokátovi prezradila, že v Moskve sa zdrží iba krátko a usadiť sa mieni na ranči svojich príbuzných v Peru. Ani mediálne najznámejšia agentka z desaťčlennej skupiny Anna Chapmanová sa nechystá trvalo žiť v Rusku. Podľa jej právneho zástupcu sa chce vrátiť do Británie, kde v minulosti prežila sedem rokov a vďaka medzičasom rozvedenému manželstvu získala aj britské občianstvo.

Podľa analytika Goľca skončená špionážna aféra bola iba paródiou na podobné príbehy z čias studenej vojny. "Tí, ktorých zatkli v Amerike, nie sú špióni, ako sme ich poznali v časoch, keď bol svet rozdelený železnou oponou. Pôsobili tam desať rokov a za ten čas sa nepokúsili preniknúť do nijakých amerických tajomstiev. Podľa jednej z verzií túto zakonšpirovanú skupinu vytvorili na pranie peňazí, čo je očividne iná úloha ako získavanie vojenských tajomstiev," povedal pre Pravdu. Druhým príznakom paródie je podľa neho krajne neprofesionálny postup ruských agentov. "Hovorí to o tom, že buď tak upadla úroveň ruskej rozviedky, alebo neexistoval zámer pripraviť týchto ľudí na nejaké špeciálne úlohy," myslí si Goľc. Fraškou je podľa neho aj samotná výmena: ,,Menili sme našich za našich. Spomedzi štrnástich vymenených je trinásť Rusov. Je to smiešne, ale tajnú vojnu rozviedok akoby viedli iba Rusi, ktorí hrajú raz za jednu, raz za druhú stranu."