Podobnosť s Mesiacom je naozaj veľmi povrchná. Dokazujú to aj stopy dávnej sopečnej aktivity. „Neprestávali sme sa čudovať. Nebola to planéta, akú sme očakávali. Nebol to Mesiac,“ povedal počas telekonferencie Sean Solomon z Carnegieho inštitútu, ktorý vedie tím vedcov v projekte sondy Messenger.
Merkúr je po vylúčení Pluta z klubu planét najmenšou planétou slnečnej sústavy. S priemerom 4 880 kilometrov je len o niečo väčší ako Mesiac. Napriek tomu, že Merkúr je málo poznanou planétou, vzhľadom na jeho veľkosť sa veľké prekvapenia neočakávali. Pozorovania Merkúra zo Zeme komplikuje najmä to, že je tak blízko Slnka. Ľuďmi vyslaná sonda ho navštívila zatiaľ len dvakrát. V roku 1974 a 1975 okolo Merkúra trikrát preletela sonda Mariner 10 a zmapovala 45 percent jeho povrchu. Messenger, ktorý je tiež projektom NASA, odkryl ďalších tridsať percent rozhorúčenej planéty. Vráti sa k nej v októbri tohto roka a v septembri 2009. Potom začne rok dlhý manéver, vďaka ktorému by sa sonda mala uchytiť na jeho obežnej dráhe.
Kráter „Pavúk“ bol najzaujímavejším rysom povrchu Merkúra, ktorý Messenger objavil. Zo stredu krátera sa do všetkých strán rozbiehajú desiatky rýh s pekne vyhladeným dnom. Vďaka tomu tento exotický kráter pripomína pavúka či kvet.
Jeho vznik však ostáva záhadou. Vedci zatiaľ nevedia povedať, ako Pavúk vznikol. Kráter sa nachádza v strede panvy Caloris, ktorá vznikla po zrážke s veľkým meteoritom približne pred 3,8 miliardy rokov. Pozorovania Messengeru ukázali, že kráter Caloris dosahuje priemer viac ako 1 500 kilometrov a jeho povrch vyzerá, akoby ho vulkanicky formovala magma z hĺbky povrchovej kôry alebo plášťa Merkúra.
Už pozorovania sondy Mariner 10 naznačovali, že na Merkúre môže prebiehať sopečná aktivita. Nie všetci však toto tvrdenie zastávali. Messenger by mal dať odpoveď na túto otázku. Zatiaľ sa mu podarilo zistiť, že planéta napriek polohe pri Slnku nie je neľútostne bičovaná slnečným vetrom. Merkúr totiž z podstatnej časti chráni jeho magnetosféra.
