„Nie sme rovnakí ako ľudia pred tisíc či dvetisíc rokmi,“ uviedol v kontroverznej publikácii Harpending. Podľa neho to sčasti dokazuje napríklad rozdiel medzi bojovnými Vikingami a ich mierumilovnými potomkami žijúcimi dnes vo Švédsku. „Nesprávne sa hovorí, že takúto zmenu ich povahy priniesli kultúrne zmeny. No ak sa pozriete na takmer akúkoľvek povahovú črtu, každá je pod silným vplyvom genetiky,“ uviedol profesor v štúdii, ktorú zverejnil žurnál Proceeding of the National Academy of Sciences.
„Náš výskum popiera všeobecne uznávanú teóriu alebo vieru, že moderný človek sa objavil pred 40-tisíc rokmi a odvtedy sa nezmenil, že stále je taký istý. Práve naopak, vyvíja sa veľmi rýchlo,“ hovorí Harpending. Podľa neho tempo evolúcie urýchlila populačná explózia za posledných desaťtisíc rokov. Počet ľudí vzrástol z niekoľkých miliónov na miliardy. „Ľudia sa museli prispôsobiť životu v nových podmienkach a s väčšou populáciou sa zvýšil aj počet genetických zmien.“
Táto štúdia a jej podobné vyvolávajú obavy, že podkopú princípy rovnosti medzi ľuďmi a podporujú rasizmus a diskrimináciu. Iní kritici zase tvrdia, že to nie je kvalitná veda a že väčší vplyv na vývoj ľudí ako genetika má kultúra. Harpending však tvrdí, že rozdiely medzi rozličnými populáciami „nesmú byť použité na diskrimináciu. Ľudia majú svoje práva bez rozdielu na ich pôvod“.
Vedci z Utahu hľadali genetické dôkazy prirodzeného výberu za posledných 80-tisíc rokov na vzorke 270 ľudí z Medzinárodného HapMap projektu. Ten súvisí so snahou nájsť rozdiely v génoch, ktoré spôsobujú rôzne ochorenia. Harpending s kolegami dospel k záveru, že až sedem percent ľudských génov podstupuje rýchle evolučné zmeny.
„Musíme porozumieť genetickým zmenám, ak chceme rozumieť našej minulosti,“ tvrdia vedci. Podľa nich výrazné zmeny za posledných desaťtisíc rokov zaznamenala napríklad stavba kostry a zubov. Na gény pôsobila aj zmena stravy, výskyt chorôb či kolonizácia chladných oblastí. Ako príklad uvádzajú pitie mlieka. Kým Európania nemajú problém konzumovať mlieko aj v dospelom veku, ľudia z Afriky a Ázie pijú mlieko len v detstve.
„Ak by ste dnes zobrali lovcov a zberačov a začali ich kŕmiť kukuricou, ochoreli by na cukrovku,“ dodáva Harpending.
