Špidla: Vzdelávať sa treba aj po škole, vyžaduje to trh práce

Problémom trhu práce tak na Slovensku, ako aj v iných krajinách Európskej únie je okrem iného nezamestnanosť absolventov a mladých ľudí, ako aj ich nízke vzdelanie. Podľa štatistík Eurostatu má až 63 percent mladých slovenských nezamestnaných iba základné alebo učňovské vzdelanie. Ide pritom o číslo, ktoré je najvyššie v celej únii. Zároveň až 44 percent zo všetkých nezamestnaných, vo vekovej skupine 15 až 64 rokov, je nízkokvalifikovaných.

26.09.2008 21:16
Vladimír Špidla Foto:
Vladimír Špidla
debata

Treba zaviesť ucelenú koncepciu vzdelávania

„Takmer žiadna členská krajina nemá prepracovanú koncepciu zosúlaďovania dopytu a ponuky na trhu práce so vzdelávacím systémom,“ upozornil v tejto súvislosti eurokomisár Vladimír Špidla, ktorý vystúpil na konferencii Inštitútu zamestnanosti o dlhodobej nezamestnanosti. „Ukazuje sa, že v budúcnosti bude potrebné prevzdelanie pracujúcich dva až tri krát za život a súčasné systémy na to nie sú pripravené,“ nazdáva sa Špidla.

Podľa neho by sa politika zamestnanosti mala na európskej úrovni koordinovať otvorenou metódou, teda vzájomným dialógom a hľadaním spoločných riešení. Ako dodal, finančné prostriedky vynakladané na politiku zamestnanosti by mali byť presunuté z pasívnej na aktívnu politiku trhu práce, teda z finančnej podpory a príspevkov na služby, ktoré pomôžu nezamestnaným uplatniť sa na trhu práce.

Slovensko je krajina, ktorá má najviac dlhodobo nezamestnaných a, upozorňuje Inštitút zamestnanosti, dáva najmenej na aktívnu politiku trhu práce v Európskej únii. "Podľa údajov európskeho štatistického úradu dáva Slovensko na aktívnu politiku trhu práce okolo 0,7 percenta HDP, čo je jedno z najnižších čísel v celej únii,“ uviedol prezident inštitútu Viliam Páleník. Podiel dlhodobo nezamestnaných na všetkých ľuďoch bez práce je pritom najvyšší z celej EÚ, upozornil.

Migranti nie sú 100-percentným riešením

Nedostatok kvalifikovaných zamestnancov či stúpajúce náklady na dôchodky, ktorým čelí Európska únia, vyriešia podľa migranti len čiastočne. Ani im sa totiž nevyhne staroba, povedal eurokomisár pre zamestnanosť po dnešnej konferencii o problematike získavania vhodných zamestnancov, na ktorej sa počas návštevy Bratislavy takisto v piatok zúčastnil. Napriek tomu bude podľa odhadov únia v najbližších desiatich či dvadsiatich rokoch odkázaná na prílev miliónov ľudí spoza jej hraníc.

Do roku 2030 ubudne podľa Špidlu v EÚ asi 50 miliónov pracujúcich. Potreba prijímať migrantov je preto podľa Špidlu jednoznačná, nemožno však od nej očakávať definitívne riešenie demografických problémov. Európa sa však podľa Špidlu musí naučiť cudzincov prijímať. „Nie je cieľom migračnej politiky vytvoriť getá (…), čo sa môže stať, keď nie je dobre koncipovaná,“ povedal eurokomisár.

debata chyba