Eco si myslí, že niektorí ľudia jednoducho potrebujú veriť, že veci sa nedejú len tak, že je za nimi niečo iné. „Na internete napríklad nájdete nespočetne veľa stránok, ktoré prinášajú najrôznejšie interpretácie udalostí z 11. septembra 2001,“ podotkol spisovateľ, ktorý sa sprisahaneckými teóriami zaoberal už vo svojom predchádzajúcom románe Foucaultovo kyvadlo.
Pripomenul tiež výrok anglického spisovateľa Gilberta Keitha Chestertona, podľa ktorého to, že ľudia prestali veriť v boha, neznamená, že už neveria ničomu. Naopak, veria všetkému. „Sú pripravení veriť všetkému, čo vysvetľuje úspech všetkých tých úpadkových materiálov o svätom gráli a ďalších podobných veciach,“ uviedol.
Rizikom internetu je nepripravenosť jeho užívateľov
Dodal však, že spisy ako Protokoly sionských mudrcov, ktoré líčia údajné plány Židov na ovládnutie sveta, predsudky nevytvárajú, ale posilňujú ich. Nenávisť, ktorú vytvárajú, sa totiž hodí rôznym režimom. „Láska je veľmi selektívna. ‚Milujem ťa, chcem aby si milovala ma,‘ hovoríme si. … Nenávisť či vojna je oproti tomu kolektívna, spája ľudí, a preto je hlavným nástrojom diktatúr,“ poznamenal v utorok podvečer Eco v kníhkupectve Barnes & Noble na newyorskom námestí Union Square.
Šírenie nenávisti a rôznych výmyslov podľa neho v súčasnosti uľahčuje celosvetová počítačová sieť, kde sa najrôznejšie teórie objavujú na veľkom počte stránok. „Rizikom internetu pritom je, že pre nepripravených ‚surfárov‘ je ťažké rozpoznať, či je stránka spoľahlivá. Pri knihe prinajmenšom vidíte, že ju napríklad vydala renomovaná univerzita,“ povedal sedemdesiatdeväťročný spisovateľ.
Nové techológie ovplyvnia spôsob tvorby
Zároveň poznamenal, že sa neobáva konca kníh kvôli internetu. Ani fotografie podľa Eca nezničili maliarstvo a lietadlá zase nezničili železnicu. „Teda s výnimkou Spojených štátov,“ zaznelo na pobavenie publika. Moderné technológie podľa neho však nepochybne ovplyvnia spôsob, akým ľudia budú písať. Jeho spôsob písania podobne ovplyvnil napríklad film. „Poznamenal ma skôr John Ford ako Marcel Proust,“ povedal Eco.
Pražský cintorín odohrávajúci sa v 19. storočí, je už jeho šiesty román. Eco, ktorého najznámejším dielom je román Meno ruže z roku 1980, ho v taliančine vydal vlani po šesťročnej odmlke. Kniha sa stala svetovým bestsellerom. Názov knihy inšpiroval román Biarritz pruského poštového úradníka a spolupracovníka tajnej polície Herrmanna Goedscheho z 19. storočia. V jeho knihe sa na pražskom židovskom cintoríne schádzajú rabíni a plánujú sprisahania. Fikcia sa stala jedným z prameňov Protokolov sionských mudrcov, ktoré prvýkrát vyšli v Rusku v roku 1903 a ktoré zrejme vypracovala ruská tajná služba. Ako podvrh ich v roku 1921 odhalil anglický denník The Times.