Djelič vidí v oboch krajinách podobnosti. Slovensko síce nebolo vystavené vojnám ako Juhoslávia, no xenofóbne vlády bránili rozvoju krajiny, až kým nenastúpila stredopravá vláda, ktorá pomocou zmien priviedla v roku 2004 Slovensko do Európskej únie.

Srbsko má ešte ďalšiu príťaž, a to sú vojnoví zločinci, ktorých musí zatknúť, ako aj vyriešenie svojho vzťahu s Kosovom, ktorého nezávislosť Belehrad odmieta uznať.
Podľa Djeliča Slovensko tiež v istom momente zaostávalo za susednými krajinami, no politickou vôľou a s podporou obyvateľstva ostatných dohnalo a vstúpilo do únie spolu s Poľskom a Českom.

Srbsko dúfa, že správa hlavného prokurátora Medzinárodného trestného tribunálu OSN pre bývalú Juhosláviu Sergea Brammertza, ktorá vyjde 5. decembra, ukáže, že krajina plní svoje záväzky dolapiť bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča a ostatných vojnových zločincov. To by mohlo byť dostatočným pozitívnym signálom na to, aby ministri EÚ dali na stretnutí 8. decembra pokyn Srbsku, aby do konca roka formálne požiadalo o členstvo, povedal Djelič.

Asociačný proces však môže skomplikovať práve otázka Kosova. "Srbsko neuzná nezávislosť Kosova," povedal Djelič a dodal, že Belehrad nikdy nepripustí, aby sa zásadné odmietavé stanovisko Belehradu k nezávislosti Kosova stalo podmienkou vstupu Srbska do EÚ.