„Čakáme na výsledok prvých dvoch správnych konaní a podľa nich sa určí mnoho sporných vecí,“ uviedol riaditeľ kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu Ľuboš Kukliš. Napríklad – rozdiel koľkých decibelov je únosný, či zvučka reklamy už patrí pod reklamu, alebo nie, alebo ako dlho pred reklamou bude porovnávacie miesto pre silu zvuku. Nič z toho totiž v zákone nie je. Iba to, že reklama nesmie byť hlasnejšia ako program pred a po reklame. Rada z vlastného podnetu nešetrí nič, lebo na to nemá technické podmienky.
„Problémom celého zákazu je, že si niekto populisticky povedal – ideme do toho, a schválili ho bez odbornej diskusie. Teraz je napísaný právnickým jazykom a pre prax zlý,“ hovorí Štefan Nagy z VŠMU, kde prednáša televíznu akustiku. „Až keď prijali zákon, tak sa stretli odborníci a riešili, čo si s tým počať. Malo to byť naopak,“ hovorí Nagy. Zákon začiatkom roka navrhla Zdenka Kramplová z HZDS s tým, že ide o jej predvolebný sľub voličom.
„Bude sa merať zvukový výstup na konci, a nie sila signálu niekde po trase,“ vysvetľuje Nagy princíp, ktorý sa zaviedol až v praxi. Rovnako silný signál totiž môže vydať rôzne silný zvuk, záleží na tom, ako silno je signál ľudovo povedané stlačený. „Zvukári zo štúdií, kde robia reklamu, dobre vedia, ako sa dá upraviť signál, že po prehratí vás odhodí do kresla a podobný signál vás po zaznení jemne pohladí,“ dodáva Nagy s tým, že tvorcovia reklamy, samozrejme, chcú, aby práve ich reklama posadila diváka do kresla. Ako dodáva, jeho spôsob sa nedá oklamať, lebo meria presne to, čo počuje ľudské ucho.
Televízie, naopak, vidia problém v tom, že prístrojové meranie je niečo iné ako pocit diváka. „Samotné vnímanie intenzity zvuku je príliš subjektívne. Ak napríklad reklama preruší scénu v romantickom filme, bude to vnímané odlišne, ako keby bola vsadená do breaku v rockovom koncerte,“ uvádza hovorkyňa TV Joj Tatiana Tóthová. Táto televízia bola jediná, čo otvorene priznala, že po prijatí zákona bude vysielať reklamu a znelky tichšie. Ostatné televízie tvrdia, že dodržiavajú technické normy, takže všetko majú v poriadku. Medzi nimi aj Markíza, ktorú rada už pre prípad hlučnej reklamy počas seriálu Odpadlík prešetruje. Druhý podnet od diváka sa týkal televízie Joj.
Všetky oslovené televízie tvrdili, že od prvého februára nijako nemenili technické normy. „Ak boli všetky medzinárodné parametre pri výrobe zvuku a obrazu dodržané, potom sa od platnosti zákazu nemuselo nič meniť,“ uviedol technický riaditeľ Markízy Rudolf Šimko. Ako však dodal, v minulosti mali problém s reklamnými agentúrami, ktoré im dodávali reklamy so zvukom na hornej hranici limitov.
„Minimálne pri Jojke som teraz postrehol, že zvučky reklám aj samotné reklamy sú oveľa tichšie a v STV dokonca vydali interný predpis, aby si zvukári dali pozor, keď prepisujú reklamy z kaziet do vysielania,“ tvrdí Nagy s tým, že myšlienka zákona je dobrá, len uskutočnenie je horšie.
Zákaz mal už aj finančný dosah na štátnu kasu. Rada pre vysielanie si pre dva divácke podnety musela objednať posudok znalcov a kým nebude mať vlastný prístroj, bude musieť platiť externým firmám pri každej sťažnosti. „Do konca roka by sme mali mať prístroj, ktorým by sme to merali sami,“ hovorí hovorca rady Ľuboš Kukliš. Na prístroj im musí ministerstvo financií schváliť dodatočných 350-tisíc korún.