Každý tretí Rus si sadol k obrazovke, aby si vypočul jej životný príbeh. Návrat stratenej dcéry to však pripomínalo len chvíľu. Svetlana Allilujevová (82), ktorá žije v Amerike pod menom Lana Petersová, Rusom odkázala, že nie je jednou z nich. „Už tridsať rokov mám americké občianstvo. A nechcem hovoriť po rusky,“ upozorňuje v angličtine hneď na úvod reportérku, ktorá ju v skromnom dvojizbovom byte na predmestí Madisonu v štáte Wisconsin vypátrala s pomocou súkromného detektíva.
„Vždy som nenávidela Rusko. Nikdy sa tam nevrátim, nech si hovoria, čo chcú. Ja nie som rodená Ruska,“ pokračuje dcéra diktátora, ktorý sa v ankete o najväčšiu historickú osobnosť Ruska pred blížiacim sa finále drží pevne v prvej štvorke.
Rusko ju nepotrebuje
Allilujevovej synovec, Jevgenij Džugašvili, je vystupovaním svojej tety pobúrený. „V minulosti sme spolu korektne vychádzali. Vážil som si ju ako Stalinovu dcéru; Stalin je pre mňa ako Ježiš Kristus,“ hovorí pre Pravdu syn Svetlaninho staršieho brata Jakova, ktorý zomrel počas vojny v nemeckom zajatí. „Ale teraz, keď ukázala, čo je zač, nechcem ju už do smrti vidieť,“ zaprisaháva sa Stalinov vnuk, ktorý žije striedavo v Moskve a Tbilisi a považuje sa rovnako za ruského ako aj gruzínskeho vlastenca. „Vyrástla v Kremli, za veľkou ohradou, s korunkou na hlave. Svoju vlasť a svoj ľud nikdy nepoznala,“ vysvetľuje a dodáva: „Rusku to neublíži, že ho nemá rada. Rusko sa na ňu môže vykašľať.“
Neplače za brezami
Zatrpknutá osamelá starena, ktorá žije zo 650-dolárovej sociálnej podpory, má za sebou búrlivý život. O matku prišla, keď mala šesť rokov. Otcovi, pred ktorým sa triasol celý Sovietsky zväz, sa ako azda jediná odvážila vzoprieť. Bola tri razy vydatá. Priviedla na svet tri deti, s dvoma staršími už dávno prerušila styky aj najmladšia dcéra sa jej ozýva len výnimočne.
„Všetci si mysleli, že keď som dcérou takého otca, tak musím byť poslušnou sovietskou občiankou. Ja som však taká nebola. Tak ako moja mama. Tak ako moja nemecká babka. Tak ako moja gruzínska babka. Nebola som jednou z nich. Dodnes to nevedia pochopiť,“ hovorí so sklopeným zrakom. „Neplačem, keď vidím brezy. Ak mi je za niečím smutno, tak len za eukalyptami a Čiernym morom,“ vysmieva sa z tradičnej nostalgie ruských emigrantov.
Samovražda zradkyne
Stalin mal okrem Svetlany ešte synov Jakova a Vasilija. Ale len k nej sa správal s preňho nezvyklou nehou. Kým bola malá, aj ona ho zbožňovala. Z poslušnej dcéry sa však stala rebelka, keď po vyše desiatich rokoch zistila, že jej mama nezomrela po prasknutí slepého čreva, ako jej tvrdili. Do rúk sa jej dostali západné časopisy, kde sa dočítala, že Nadežda Allilujevová spáchala samovraždu. „Jej otec bol polovičný Cigán, preto bola taká emocionálna. Študovala na akadémii, chcela si nájsť prácu a rozviesť sa. Keď sa zastrelila, otec to považoval za zradu. Všetky ženy boli podľa neho zradkyne,“ spomína.
Dcéru držal Stalin nakrátko. Jej prvý platonický románik s filmárom Alexejom Kaplerom, ktorý bol od nej o dvadsať rokov starší, nemilosrdne prerušil. „Úbožiak, na päť rokov ho poslali do vyhnanstva. A za to, že sa odvážil vrátiť do Moskvy, ho ešte na päť rokov šupli do pracovného tábora,“ hovorí Allilujevová.
Chcel od nej desať detí
Otcovi napriek si rýchlo našla náhradu za Alexeja. Vydala sa za bratovho spolužiaka Grigoria Morozova. Do roka mu porodila syna Josifa. Vzťah však dlho nevydržal. „Chystala som sa dokončiť si univerzitu, ale môj drahý muž chcel desať detí,“ vysvetľuje Svetlana. „Nikdy nemyslel na ochranu. Mala som štyri umelé a jeden spontánny potrat. Vážne som ochorela a rozviedla som sa s ním.“
Jej druhým mužom bol Jurij Ždanov, syn Stalinovej pravej ruky Andreja Ždanova. „Vybral mi ho otec. Nemali sme spolu ani jedno rande, hneď sme sa zobrali. Vedela som, že to manželstvo nechcem. A krátko po tom, čo sa nám narodila dcéra Jekaterina, som sa rozviedla. Otec sa strašne zlostil. Ale v tom čase už pochopil, že nebudem viac robiť len to, čo sa mu páči.“
Udávala syna
V marci 1953 sovietsky diktátor zomrel, o tri roky neskôr nový šéf Kremľa Nikita Chruščov odsúdil jeho kult osobnosti. Svetlana si zmenila priezvisko, zo Stalinovej sa stala Allilujevová. „V súkromí žila, ako odtrhnutá z reťaze,“ spomína Jevgenij Džugašvili. „Vystriedala osem, možno desať chlapov. Raz priviedla jedného a deťom povedala: Tento s nami bude žiť. Vzápätí ho odkopla a priviedla ďalšieho. Ich byt bol ako priechodný dvor. S Josifom a Jekaterinou si nerozumela. Syna raz takmer zahlušila kladivom. Nadávala mu do židovských ksichtov, lebo jeho otec bol Žid. Neskôr, keď už bol Josif veľký, písala naňho udania, žiadala, aby ho poslali do vyhnanstva na Sachalin,“ dodáva pre Pravdu Allilujevovej synovec.
Cez Indiu na Západ
Z otcovho tieňa jej nedovolili vystúpiť ani po Stalinovej smrti. Pocítila to, keď sa počas pobytu v sanatóriu zaľúbila do indického komunistu Rádžiho Brádžeša Singha. „Dúfam, že Alexej Kosygin je už mŕtvy,“ pýta sa Allilujevová reportérky, a keď tá prikývne, dodáva: „To je dobre. Určite neskončil v nebi. Bol šéfom vlády a snažil sa hrať rolu môjho otca. Hovoril, že sa nesmiem vydať za Inda. Prikazoval, čo môžem a čo nie. Kosygin je osobne zodpovedný za to, že som opustila Rusko.“
Keď Singh v roku 1967 zomrel, sovietske vedenie dovolilo Stalinovej dcére, aby splnila poslednú vôľu svojho druha a vysypala jeho popol do Gangy. V posledný deň pobytu v Indii sa rozhodla, že sa do Moskvy nevráti. „Vedela som o prípadoch prebehlíkov, zradcov, ako ich volali. Spravila som to presne tak ako oni. Veľvyslanectvo USA v Dillí bolo hneď v susednej budove,“ spomína.
Bola to svetová senzácia: Stalinova dcéra ušla zo Sovietskeho zväzu! Keď jej Američania poskytli politický azyl, sovietska propaganda ju vykreslila ako krkavčiu mater, ktorá opustila svoje deti. Allilujevová sa bráni: „Syn mal 22 a dcéra 17 rokov. Už neboli v plienkach. V Amerike sa mladí ľudia v tom veku zvyknú osamostatňovať. Matky v ich živote prestávajú hrať vážnejšiu rolu.“
Umieram, zavolajte!
Syn a dcéra jej však nikdy neodpustili. Allilujevová si začiatkom sedemdesiatych rokov v Amerike založila novú rodinu. Vydala sa za architekta Wesa Petersa. Narodila sa im dcéra Olga. Aj tretie manželstvo Stalinovej dcéry sa však rýchlo rozpadlo. V roku 1982 sa s Olgou odsťahovala do Británie. Peniaze, ktoré zarobila za svoje memoáre, sa jej však už minuli, a tak napísala zúfalú pohľadnicu synovi do Ruska. „Teraz ma obviňuje, že ako agent KGB som ju vylákal, aby sa vrátila. Bolo to však inak,“ hovorí v televíznom dokumente Josif Allilujev, ktorý je dnes popredným moskovským kardiológom. „Prišla od nej pohľadnica – písala, zhyniem, umieram, zavolajte mi! a pripojila telefónne číslo. Prišlo mi jej ľúto, a tak som jej zavolal,“ vyčíta si dnes jej syn.
Pokus o návrat
Sovietske úrady jej v roku 1984 povolili návrat. Vrátili jej občianstvo, dostala byt, penziu, služobné auto so šoférom. So synom a so staršou dcérou sa však nezmierila. Jekaterina, vulkanologička, ktorá žije na Kamčatke, sa s matkou ani neprišla zvítať. A Josif si pri spomienke na neúspešný pokus o zmierenie len trpko povzdychne: „Moja matička má jednoducho neznesiteľnú povahu.“
Svetlana s dcérou sa presťahovala do Gruzínska, ale Olga sa ani nestačila poriadne naučiť po rusky, keď sa jej matka v roku 1986 rozhodla, že sa vrátia do USA. „Pustili nás bez problémov. Pri moci bol už Gorbačov,“ ďakuje dodnes osudu. Olga sa v Amerike vydala aj rozviedla. Žije v Portlande v štáte Oregon, kde pracuje v obchode so suvenírmi. Do Wisconsinu to má pomerne ďaleko, matku navštevuje len zriedkakedy.
Stalinova dcéra žije ako utiahnutá čudáčka. Je obklopená starými fotografiami a knihami ruských klasikov v anglickom preklade. Ani jej susedia netušia, kto bol jej otec. Nová vlasť je jej vraj rovnako ľahostajná, ako tá stará. „Za tie roky mi Amerika nič nedala,“ sťažuje si. „Oni tu hovoria, že všetky svoje ťažkosti premenia na šťastie. Nech sa páči, premieňajte, ale ja to nedokážem.“