Grécku podľa Staněka pomôže len riadená reštrukturalizácia s účasťou súkromných investorov. Hlavným vinníkom situácie v krajine nie sú iba samotní Gréci, ale aj finančné inštitúcie.
„Všetci vedeli, že vysoké grécke dôchodky, nízka produktivita práce sú dlhodobo neudržateľné. Otázka ale znie, ak to všetci dlho vedeli, prečo Grékov prijali do eurozóny a prečo nič proti tomu nerobili? Špekulatívne obchody s gréckymi dlhopismi ale vyhovovali aj finančným inštitúciám, ktoré na tom skvelo zarábali. Dnes, keď to je v bode zlomu, tak tie isté finančné inštitúcie hovoria o nutnosti sanácie Grécka, ale sanáciu majú zaplatiť zahraniční a domáci daňoví poplatníci. Hovorí sa tomu privatizácia ziskov a socializácia strát,“ povedal.
Grécke dlhopisy však nepovažuje za hlavné nebezpečenstvo pre európske finančné inštitúcie „Nemecké, francúzske a anglické banky požičali v rokoch 2006 až 2008 americkým hypotekárnym inštitúciám 1,6 bilióna eur. Nič z toho sa nevrátilo, to je skutočná hrozba pre európske banky,“ myslí si.
Koniec uťahovania opaskov na Slovensku, ktorý ohlásila premiérka Iveta Radičová, Staněk zatiaľ nevidí. „V každom prípade budú pokračovať úsporné opatrenia minimálne najbližšie dva roky,“ povedal.
V hospodárení súčasnej a predošlej vlády veľký rozdiel tiež nevidí. „V podstate nie je. Deficit bude ostatne väčší (ako plánovaný – pozn. red.), pokiaľ sa nepoužije kreatívne účtovníctvo. Výber daní je totiž podstatne nižší, ako sa počítalo,“ predpokladá ekonóm.
Ľudia na Slovensku sa budú musieť pripraviť na vyšší rast cien. „Keďže skutočná inflácia je vyššia, ako to čo sa ukazuje a očakáva sa rast cien energií a základných potravín, možno očakávať dlhodobo vyššiu infláciu na ročnej hodnote 8 až 9 percent,“ odhaduje Staněk.
Vysoké riziko inflácie vidí v celosvetovom meradle. „Je možné očakávať infláciu na dvojciferných číslach počas dlhšieho obdobia. Samozrejme, môžete vykázať aj fiktívnu infláciu upravením spotrebného koša, ktorý slúži pre výpočet inflácie (napr. USA). Skutočná inflácia sa pohybuje na úrovni 8 až 10 percent,“ uviedol.
Situácia Grécka a Slovenska podľa neho ale nie je porovnateľná. „Nežijeme na dlh, len míňame zbytočne veľa na hlúposti a nedokážeme si povedať pravdu o efektívnom využití zdrojov, ktoré máme. Korupcia a iné negatívne javy nás stoja dosť a keby sme len časť týchto peňazí použili, mali by sme dostatok finančných zdrojov. Zadĺženie obyvateľstva aj štátu je neporovnateľne menšie ako grécke,“ myslí si ekonóm.
„Kríza Slovensko nepoškodila, poškodila ho iba ľudská hlúposť a skutočnosť, že slovenský úspech je založený na exporte 26 transnacionálnych firiem, ktoré majú výrobné kapacity na Slovensku. Tých sa kríza dotkla, 84-tisíc slovenských subjektov bolo a je v inej situácii. Nikdy som netvrdil,že sa to Slovenska nedotkne, otázkou je len skutočná miera vplyvu krízy na Slovensko. A tu Slovensko vyšlo ako jedna z najlepších krajín v EÚ,“ dodal Staněk.