Riešenia, s ktorými koalícia prichádza, prehĺbia problémy seniorov ešte viac. S nateraz posledným návrhom, ako ich vytlačiť z pracovného trhu, vyšiel bývalý minister práce Ľudovít Kaník (SDKÚ). V novele Zákonníka práce, o ktorej sa v parlamente bude rozhodovať už o niekoľko dní, mieni presadiť, aby ľudia nad 65 rokov mohli byť prepúšťaní pre vysoký vek. Presadzuje tým vlastne požiadavku, s ktorou už pred niekoľkými týždňami vyšli zamestnávatelia – aby bol nárok na dôchodok dôvodom výpovede.
„V nijakom prípade mi nejde o to, aby som dôchodcov odstavil z trhu práce. Chcem len, aby v prípade, že zamestnávateľ už takéhoto pracovníka nepotrebuje, mal možnosť jednoduchšie ho prepustiť. Ak ho potrebovať bude, môže ho zamestnávať akokoľvek dlho,“ zdôvodňuje svoj zámer Kaník. A pripúšťa, že ním navrhovaná hranica by sa z vôle parlamentu mohla ešte aj znížiť.
Paradoxne však možno už o dve desaťročia nebude ani 65 rokov stačiť na nárok na starobnú penziu. Minister práce Jozef Mihál totiž ohlásil nový princíp, akým by sa mal automaticky predlžovať dôchodkový vek. Od roku 2024, keď už budú všetci slovenskí muži aj ženy definitívne odchádzať do penzie v 62 rokoch, sa podľa ministrovho návrhu začnú k dôchodkovému veku opäť pridávať ďalšie mesiace, v závislosti od vývoja stredného veku dožitia.
Kaník nepripúšťa, že sa tak zosilnia tlaky na starších ľudí, ktorí pomaly nebudú mať šance ani pracovať, ani poberať dôchodok. „Viete, koľkokrát sa dovtedy ešte budú novelizovať všelijaké zákony?“ reaguje.
Aktuálne na Slovensku pracuje okolo 30-tisíc ľudí v dôchodkovom veku. Podľa ekonomického analytika Pavla Kárásza sú úvahy Kaníka o ich prepúšťaní diskriminačné. „Náležia skôr kategórii kvázi odborníkov, ktorým sa nechce rozmýšľať a hľadajú iba najprostejšie riešenia. Na nápad jednoducho sa starých zbaviť, naozaj netreba ani maturitu,“ myslí si Kárász. Pripomína, že možnosti prepúšťať dôchodcov jestvujú už dnes, presne tak, ako možnosti prepúšťať akékoľvek skupiny pracovníkov. Každé „zjednodušenie“ tohto procesu pre seniorov preto chápe ako diskrimináciu z hľadiska veku.
Ekonóm INESS Radovan Ďurana je presvedčený, že vláda by mala začať s ďalším postupným navyšovaním dôchodkového veku „už zajtra“, nie ešte 13 rokov otáľať. „Už v roku 2020 bude takto viac ľudí odchádzať do penzie, ako ich vstúpi na pracovný trh,“ varuje. Zámer ľahšie prepúšťať starších, vidí skôr v rovine, že v súčasnosti naozaj primnoho dôchodcov pracuje v štátnej a verejnej správe či v štátnych firmách, ktoré ohlásili veľké prepúšťanie. S požiadavkou ľahšie prepúšťať penzistov však vyšli zamestnávatelia, nie štátna správa.
„Ak sa v zákonníku presadí odstupňovaná výpovedná lehota, bude treba náklady na prepúšťanie ušetriť inak. Napríklad tým, že by dôchodca dostal len odchodné,“ mieni Ďurana. V budúcnosti sa podľa neho netreba obávať, že by sa starším neušli pracovné príležitosti, pretože starnúť bude celá populácia.
S Kaníkovým návrhom súhlasia koaličné strany, Mihálovo ministerstvo, zamestnávatelia a dokonca aj odbory. „Pri 14-percentnej nezamestnanosti, na ktorej sa až z 27 percent podieľajú mladí, je to dobrá cesta,“ tvrdí predák odborového zväzu KOVO Emil Machyna. Proti je Jednota dôchodcov. „Vláda nesmie na nás hľadieť ako na prebytočných a stavať nás proti mladým. Pán exminister to už dokázal aj pri dôchodkovej reforme v roku 2003,“ hovorí jej predseda Kamil Vajnorský.
Exministrov pokus vylúčiť starších z pracovného trhu nie je za tejto koalície prvý. Od januára ho po novelizácii zákona o sociálnom poistení museli opustiť predčasní dôchodcovia. „Ideou zavedenia predčasného dôchodku síce bolo, aby ho dostali len tí, ktorým sa už tesne pred dôchodkovým vekom nedarí zamestnať sa. No zároveň sa každý predčasný penzista musel zmieriť s tým, že jeho dôchodok bude trvale nižší, aj keď si napokon ešte zvyšné roky do penzie odrobil,“ poukazuje Kárász.
Súbežný zámer vyhodiť aspoň zo štátnej a verejnej správy aj riadnych starobných dôchodcov sa nakoniec nerealizoval, keďže narazil na protiústavnosť vekovej diskriminácie.
Zvyšovanie penzijného veku
Pôvodne sa vláda v tomto volebnom období vôbec nechcela predlžovaním dôchodkového veku zaoberať, napokon ho však mieni uzákoniť s tým, aby sa zvyšoval v čase, keď už bude pri moci niekto iný. Zaviesť to chce v novele zákona o sociálnom poistení, ktorá má priniesť aj nový valorizačný systém či penzijný strop.
Princíp podobný Mihálovmu už pri dôchodkovej reforme presadila česká pravicová koaličná väčšina. V Česku sa bude každoročne dôchodkový vek u mužov posúvať o dva mesiace a u žien dokonca o štyri mesiace ročne tak, aby sa tento vek u oboch pohlaví do roku 2041 zjednotil na 67 rokoch. V tomto veku by teda mali odchádzať do penzie dnešní tridsiatnici. Deti by mali odchádzať do penzie až v sedemdesiatke. Česi však bojujú iba s 9-percentnou nezamestnanosťou.
Dôchodkový vek s výhľadom až na 70 rokov sú dnes nútené predlžovať prakticky všetky európske krajiny vzhľadom na zlý demografický vývoj a predlžujúci sa vek dožitia. Nie všetky však zároveň bojujú s takou vysokou nezamestnanosťou ako Slovensko. Navyše, hoci Slováci dnes v porovnaní s vyspelými Európanmi odchádzajú do penzie relatívne skoro, neužívajú si ju dlhšie. Priemerný slovenský muž žije na dôchodku asi 15 a žena takmer 20 rokov, čo je porovnateľné napríklad s priemerným Nemcom či Nórom.