„Na základe kritérií stanovených komisiou bude asi potrebné postaviť celkom nové nosné teleso Starého mosta. Pravdepodobne len s dvoma piliermi v rieke a oproti dnešnému stavu zdvihnuté,“ potvrdila Pravde hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová. Piliere mosta by podľa Dunajskej komisie mali byť od seba vzdialené najmenej sto metrov, v súčasnosti majú lode na prieplav medzi piliermi 67 a 86 metrov. Pri vysokej plavebnej hladine Dunaja by mal mať Starý most podjazdnú výšku 9,5 metra, chýbajú mu takmer dva metre.
Okrem zabezpečenia potrebnej plavebnej šírky a výšky sa piliere mosta musia predĺžiť aj vzhľadom na plánované vodné dielo Wolfsthal na rakúskej strane. „Preň sa musí koryto Dunaja v oblasti Bratislavy znížiť o dva až štyri metre, čo si takisto žiada vybudovať nové mostné piliere,“ uviedla Chudinová.
Starý most
Postavili ho v rokoch 1889 až 1890 a po otvorení pomenovali po cisárovi Františkovi Jozefovi. Slúžil cestnej a električkovej doprave.
Po vzniku 1. ČSR ho premenovali na Most M. R. Štefánika. Oceľovú konštrukciu na sklonku druhej svetovej vojny zničilo ustupujúce nemecké vojsko. Za rekordných niekoľko mesiacov ju ešte v roku 1945 nanovo vybudovala Červená armáda, ktorej meno niesol za socializmu. Piliere sú však až dodnes pôvodné.
V roku 1953 na ňom pribudol samostatný železničný trakt pre prejazd vlakov, v súčasnosti je však nefunkčný.
Až do roku 1973, keď otvorili Most SNP (dnes Nový most), bol jediným premostením Dunaja v Bratislave.
Po roku 1989 ho mestskí poslanci premenovali na Starý most.
„Áno, javí sa, že za daných podmienok bude jednoduchšie postaviť nový most, ako obnoviť pôvodný,“ pripustil aj Tomáš Fabor, mestský poslanec poverený dohľadom a zastupovaním mesta v problematike prípravy rýchlodráhy.
Fabor ešte nevie, ako všetky požiadavky Dunajskej komisie ovplyvnia konečnú podobu mosta. Verí však, že termín spustenia rýchloelektričky by napokon ani nemusel byť ohrozený. Víťaz verejnej súťaže na spracovanie projektu rekonštrukcie, spoločnosť Alfa 04 a jej partneri Reming Consult a PIO Keramoprojekt, už začali pripravovať riešenie, ktoré na moste v budúcnosti zabezpečí nielen obojstranné koľaje pre rýchlu električku, ale aj automobilovú premávku v oboch smeroch a chodník pre peších aj cyklistov.
Mesto má do roku 2010 na most v rozpočte zatiaľ vyčlenenú sumu 1,2 miliardy korún. Splnomocnenec mestského parlamentu sa však domnieva, že na prestavbu by mohol prispieť aj štát či európske fondy, pretože nejde výsostne o problém mesta. Odstrániť zúženinu plavebnej cesty v mieste Starého mosta, a s ňou aj dve ďalšie na slovenskom toku Dunaja, sa predsa v roku 2006 zaviazala slovenská vláda.
Električková rýchlodráha má v prvej fáze prepojiť petržalskú Bosákovu ulicu cez Starý most so Šafárikovým námestím v centre mesta. Neskôr by mala rýchla električka z Bosákovej ulice popri Chorvátskom ramene pokračovať až po Janíkov dvor, spoločne po jednej trati s prímestským vlakom, pričom do systému sa zapojí aj nový železničný tunel popod Dunaj.