Chce tak urobiť preto, aby sa nemocnice mohli zmeniť na akciové spoločnosti. Šéf rezortu Ivan Uhliarik (KDH) pritom ešte donedávna vyhlasoval, že bude trvať na vrátení týchto peňazí, pretože by to inak nebolo voči ostatným nemocniciam spravodlivé.
Uhliarik síce názor zmenil, podľa viceprezidenta Asociácie nemocníc Slovenska Petra Ottingera však odpustenie dlhov nie je správne. Aj keď medzi 25 zariadeniami, ktorým vláda Roberta Fica pred tromi rokmi poskytla finančnú výpomoc, boli aj členovia asociácie, nesúhlasí s tým, aby im bolo teraz jej splatenie odpustené.
„Jednoznačne s tým nesúhlasím. Všetky nemocnice by mali byť postavené na jednu úroveň. Už to, že bola táto výpomoc poskytnutá iba niektorým nemocniciam, bolo nespravodlivé. Veď napríklad nemocnice neziskové organizácie poskytujú zdravotnú starostlivosť pacientom takisto ako príspevkové organizácie,“ povedal Ottinger.
Podľa bývalého ministra zdravotníctva Richarda Rašiho (Smer) však súčasné vedenie rezortu nemá inú možnosť ako nemocniciam pôžičku odpustiť. „Keďže pod vedením ministra Uhliarika sa nemocnice začali zadlžovať tak rýchlo ako nikdy predtým a pomaly už nemajú ani na prevádzku, je jasné, že tento dlh nesplatia. A aby ministrovi nepadla celá koncepcia o akciovkách, musí to riešiť takto,“ povedal.
Raši však predpovedá, že „transformácia ministerstvo aj tak dobehne a nemocnice budú priamo ohrozené konkurzmi ako bežné obchodné spoločnosti“. „Akurát, že sa tým ohrozí aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ varuje.
Možnosť odpustenia pôžičky sa spomína v návrhu finančnej stabilizácie štátnych zdravotníckych zariadení v súvislosti s ich transformáciou na akciové spoločnosti, ktorý by mala vláda prerokovať už túto stredu. Uhliarik pritom ešte v máji tvrdil, že nemocnice by mali tieto prostriedky vrátiť aj napriek tomu, že ministerstvo financií minulý rok pôžičku prekategorizovalo na nenávratnú, lebo ju považovalo za nevymožiteľnú. „Dlhy sa majú platiť a aj tieto peniaze by mali byť návratné tak, ako sa pôvodne zamýšľalo. Tie nemocnice robili určité strategické biznis plány do budúcnosti, ako to platiť. Môj názor je platiť,“ povedal vtedy minister.
Zmenu jeho postoja hovorkyňa Katarína Zollerová vysvetľuje tým, že ministerstvo zdravotníctva síce trvá na tom, že dlhy sa majú platiť, „realita však ukázala, že nemocnice nemajú na to, aby dlh dokázali vrátiť“.
Štát zachraňoval nemocnice už niekoľkokrát. Prvý raz na tento účel vyčlenila vláda Mikuláša Dzurindu prostredníctvom spoločnosti Veriteľ 664 miliónov eur. Druhýkrát išlo o spomínanú návratnú finančnú výpomoc za premiéra Roberta Fica vo výške 130,2 milióna eur.
V poradí už tretie oddlženie zdravotníckych zariadení by malo prebehnúť do konca tohto roka v súvislosti s ich zmenou na akciové spoločnosti. Ministerstvo financií pôvodne očakávalo, že bude musieť na tieto účely minúť pol miliardy eur, posledné čísla však hovoria už o sume iba 350 miliónov eur. Prostriedky budú uvoľnené zo štátnych finančných mimo rozpočet výdavkov štátneho rozpočtu, doplnené by mali byť aj o zdroje z rezerv Fondu národného majetku. Peniaze na oddlženie následne ministerstvo zdravotníctva prevedie na špeciálne účty nemocníc v Štátnej pokladnici.
Ako prvé by mali byť splatené dlhy zariadení u primárnych veriteľov. Rokovať s nimi bude spoločná komisia ministerstiev zdravotníctva a financií. Jej hlavným cieľom bude dohodnúť s veriteľmi, aby sa vzdali penále a ďalších poplatkov. Ministerstvo práce s tým však má problém. Nie je totiž jasné, či by sankcie mala odpúšťať aj Sociálna poisťovňa, ktorá pohľadávky na poistnom aj s penále vymáha podľa zákona o sociálnom poistení. „Súčasne účinný zákon nedefinuje žiadny spôsob odpustenia týchto pohľadávok vrátane penále. V tejto súvislosti je ministerstvo práce zásadne proti akýmkoľvek úvahám o možnosti riešenia problému oddlženia zdravotníckych zariadení formou odpustenia povinnosti zaplatiť pohľadávky Sociálnej poisťovne,“ uvádza ministerstvo.
Sociálnej poisťovni sa zase nepozdáva, že nemocnice by mali byť istý čas chránené pred exekúciami. „Sme toho názoru, že takýto postup vytvára priestor pre ďalšiu kumuláciu dlhov po transformácii a odporúčame ho zvážiť, pretože uvedené opatrenia spôsobili nemožnosť včasného vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne v minulosti, keďže zadlžujúce sa zdravotnícke zariadenia v období, v ktorom ešte pohľadávky boli vymožiteľné, neprejavili žiadnu snahu o ich dobrovoľnú úhradu,“ varuje poisťovňa.