Štát má na Nováky peniaze do konca roka

Vojenské opravárenské podniky sa už pár rokov potácajú pred krachom. Štát svoje podniky drží umelo nad vodou zákazkami iba z obavy zo stúpajúcej nezamestnanosti. Pre ten v Novákoch možno našiel riešenie. Zachrániť by ho mali súkromné peniaze. Ministerstvo obrany pripustilo, že zadlžený podnik je ochotné ťahať z vlastných prostriedkov nanajvýš do konca roka. Aj keď o možnej spolupráci dnes rokuje s dvoma firmami, či dovtedy nejakú aj vyrokuje, je otázne.

04.06.2012 15:00
Martin Glváč Foto:
Vstup strategického partnera do VOP Nováky navrhla odborná komisia, ktorú na riešenie krízovej situácie zriadil šéf rezortu obrany Martin Glváč.
debata (7)

Vstup strategického partnera do štátnej firmy navrhla odborná komisia, ktorú na riešenie krízovej situácie zriadil šéf rezortu obrany Martin Glváč. Pôvodne sa uvažovalo aj o zlúčení nováckeho podniku s iným alebo o jeho zrušení. Obe možnosti napokon komisia odmietla. „Odporučila, aby podnik pokračoval v prevádzke s krátkodobým zabezpečením zákaziek zo strany rezortu a Ozbrojených síl – na obdobie maximálne do konca roka – pri súčasnom rokovaní so záujemcami, ktorí prejavili záujem o strategickú spoluprácu s VOP Nováky,“ uviedol hovorca ministerstva Milan Vanga.

Opravovne žijú prevažne zo zákaziek ministerstva obrany, ktoré majú zadané už len na dva mesiace. Rezort dnes „posudzuje návrhy dvoch subjektov“, ktorí majú záujem o spoluprácu. Ako konkrétne spolupráca či vstup súkromníka bude fungovať, ministerstvo ešte nechce konkretizovať.

Ekonomický analytik Pavol Kárász vysvetľuje, že súkromná firma v pozícii partnera môže štátnemu podniku zháňať zákazky na dlhšie obdobie. „Štát si teda vyúčtuje peniaze za svoju zákazku, bude mať na platy a možno dokonca dosiahne aj zisk. Ak však ten bude nulový, stále by to bolo víťazstvo, pretože ľudia v regióne by nestratili prácu,“ dodáva Kárász. Od vojenských opravární je v regióne závislých 144 ľudí, ktorí by po prepustení mali podľa analytikov problémy s hľadaním práce.

Za vzniknutú situáciu v štátnom podniku môžu podľa predsedu Slovenského odborového zväzu zamestnancov obrany Mariána Lacka aj meniace sa politické garnitúry. Tie totiž podľa neho nezvládli reštrukturalizáciu. „Keď chcete reštrukturalizovať, musíte dať peniaze, čiže zmeniť výrobný program a mať odberateľa. Toho ale vojenské podniky nemajú a nevedia si ho nájsť, pretože každý tretí rok je v nich nový riaditeľ a manažment. Práve preto v nich potom nie je nijaký dlhodobý záujem či predstava fungovania,“ hovorí.

Obmenám vo vedení sa pritom nevyhol ani Glváč, ktorý už vymenil predstavenstvo aj dozornú radu nováckeho závodu. Podobne postupoval aj v opravárenskom podniku v Trenčíne, ktorý má nového generálneho riaditeľa a zároveň aj predsedu predstavenstva Františka Vlkoviča.

Odborári upozorňujú, že opravárne v Novákoch nie sú jedinou vojenskou akciovkou, ktorá bojuje o prežitie. Problémy majú aj dva trenčianske podniky, a to Letecké opravovne a miestny Vojenský opravárenský podnik. „Upozorňujeme na to už od roku 2008, odkedy sa veľa nezmenilo. Tri vojenské podniky pritom už zanikli a ak nezasiahneme, podobný vývoj sa pravdepodobne zopakuje. Práca pre armádu totiž zďaleka nestačí na pokrytie ich výrobnej kapacity,“ pokračuje Lacko.

Ministerstvo obrany však tvrdí, že o nutnosti vstupu strategického investora do ďalších podnikov zatiaľ nemá signály. Aj keď VOP v Trenčíne sú pre veľké dlhy v reštruktura­lizácii, podľa Vangu uspokojujú veriteľov podľa plánu a Letecké opravovne po viacerých rokoch v červených číslach dosiahli vlani zisk 154-tisíc eur.

Pod problémy VOP v Novákoch sa podpísal aj tragický výbuch skladu s muníciou v roku 2007, ktorý výrobné možnosti podniku výrazne obmedzil. K posledným zmenám vo vedení pritom došlo len v januári, keď bývalá premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) odvolala vtedajšieho šéfa podniku Ľubomíra Repčíka za podľa nej pochybné zmluvy uzavreté s exministrom hospodárstva za SDK Ľudovítom Černákom.

7 debata chyba