Štát má problém. Čo s príliš nízkou penziou živnostníkov

Do penzie totiž odchádza čoraz viac živnostníkov, ktorí roky platili iba minimálne odvody a dnes sú zaskočení, že ich vypočítaný dôchodok nedosahuje ani výšku životného minima, čo je momentálne necelých 190 eur. A zhruba to isté platí aj o „falošných“ živnostníkoch, ktorí pre firmy v skutočnosti pracujú na zamestnaneckých pozíciách. A tiež pre zamestnancov, ktorí dlhodobo pracovali za minimálne mzdy, prípadne súhlasili s tým, aby im časť peňazí zamestnávateľ vyplácal neoficiálne „na ruku“.

Ľudí, ktorí sa teraz v dôchodku ocitajú s príjmom na hranici životného minima, možno rozdeliť na tri skupiny. Jedni si vyššie odvody nemali z čoho platiť, ďalší sa vôbec nevyznajú v zákonoch a chýba im aj takzvaná finančná gramotnosť a do tretej patria špekulanti. Všetci sa síce do nepríjemnej situácie dostali vlastnou vinou, lenže štát je povinný vyplácať sociálne odkázaným občanom dávky v hmotnej núdzi. Vláda navyše uvažuje o zavedení minimálneho dôchodku, teda počíta s dorovnávaním nízkych penzií na určenú sumu.

„V konečnom dôsledku sa tak na tieto penzie zrejme opäť poskladajú poctiví daňovníci. To však nie je solidarita, to je len dôkaz, ako sa v tejto krajine vypláca podvádzať a klamať,“ myslí si ekonóm Pavol Kárász.

Generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Viola Kromerová sa však ohradzuje proti názorom, že veľa z tých živnostníkov, ktorí sa na dôchodku ocitli s príjmom pod prahom životného minima, sa vlastne plateniu poistného úmyselne vyhýbalo.

Vedenie Sociálnej poisťovne podľa jej hovorkyne Jany Ďuriačovej o vyhrocovaní problému vie, no pri výpočte dôchodkov sa musí opierať o platnú legislatívu a vyrátať ich poistencom len takú penziu, na akú majú nárok. „Neznalosť zákona neospravedlňuje. Riadime sa len pravidlami, ktoré určuje vláda a parlament. A na poistencov stále apelujeme, aby si uvedomili, že platba minimálneho odvodu vedie v budúcnosti k malému dôchodku,“ pokračuje.

Momentálne eviduje Sociálna poisťovňa okolo 227-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb, pričom až 87 percent z nich, teda viac ako 196-tisíc, platí odvody na sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 329,01 eura. Súčasný rozmer a budúci dosah problému teda môže byť obrovský. „Spôsob stanovenia výšky poistného je pritom odvodený od výšky príjmov dosiahnutých podnikaním. To, že 87 percent živnostníkov vykazuje také príjmy, že platia najnižšie odvody, je už téma na inú diskusiu,“ dodáva Ďuriačová.

Porovnáva, že priemerný vymeriavací základ pre živnostníka je 369 eur, čo približne zodpovedá neskoršiemu dôchodku vo výške asi 291 eur. A priemerný vymeriavací základ zamestnanca je 739 eur, preto odhad jeho dôchodku predstavuje sumu približne 466 eur.

„Nijaký štedrý dôchodok som síce neočakávala, ale odkedy mi po 34 rokoch sociálneho poistenia na starobu vydelili sumu 166 eur, pripadám si ako v zlom sne,“ hovorí 56-ročná vysokoškolsky vzdelaná Bratislavčanka Martina Petráková. Ako matka piatich detí síce niekoľko rokov strávila s nimi doma, no oveľa dlhšie bola zamestnaná. Ako vedúca učtárne a istý čas aj ako učiteľka.

„A posledných 12 rokov pred penziou som robila na živnosť, rôzne účtovnícke práce. Vtedy som odvádzala len povinné minimum, čo zrejme malo rozhodujúci vplyv na výpočet mojej smiešnej penzie. Roky, keď som ako šéfka mzdovky zarábala, čiže aj odvádzala veľmi slušne, mi v Sociálnej poisťovni vôbec nevzali do úvahy,“ tvrdí rozčarovaná penzistka, ktorá už proti rozhodnutiu o vypočítanom dôchodku podala odvolanie.

Podobnú dilemu bude čoskoro riešiť 58-ročný projektant Ivan Gregor z Turian, ktorý od roku 1990 pracuje ako živnostník pre menšiu stavebnú firmu. „Najnižšie odvody mi dlho vyhovovali, nič som neriešil. Teraz však denne prosím majiteľa firmy, aby mi čosi pridal, nech mám z čoho na dôchodku žiť,“ sťažuje sa. Podobne ako 53-ročná Iveta Šišková z Trnavy, ktorá robí pokladníčku v samoobsluhe s potravinami a „na páske“ jej šéf roky vykazuje len polovicu mzdy.

Na predsedu Jednoty dôchodcov Slovenska Kamila Vajnorského sa v posledných mesiacoch telefonicky obracajú desiatky ďalších zúfalých dôchodcov, ktorých z rovnakých dôvodov čaká neľahká budúcnosť. Všetci sa sťažujú, že hoci im štát roky umožnil platiť iba najnižšie poistné, vôbec ich neupozornil, aké neblahé dôsledky to pre nich bude mať neskôr. „Určite ich bude len pribúdať. Viete, pred štyridsaťpäťkou sa o svoj dôchodok nikto nezaujíma. A po nej je už často neskoro,“ myslí si Vajnorský.

„Vychovali sme si budúcu chudobu,“ pripúšťa aj Viola Kromerová. Ako pripomína, celý problém vznikol preto, že povinné minimálne odvody sa v minulosti odvíjali od minimálnej mzdy. Aj živnostníci s vyšším príjmom svoje účtovníctvo často „optimalizovali“ tak, aby im stačilo zaplatiť iba najnižšiu možnú sumu. Až od roku 2010 sa po novelizácii zákona odvody nadviazali na mzdu priemernú.

Odmieta, že väčšina živnostníkov platila nízke poistné preto, že chceli špekulovať. „Títo ľudia nikdy nemajú zaručené, či s podnikaním vydržia aj ďalší rok. Skôr štát by si mal spytovať svedomie, či ľudí naozaj dôkladne poučil, čo im v prípade minimalizovania odvodov hrozí. Pravdaže, dnes je informácií oveľa viac, ako keď sa život po roku 1989 tak prudko menil,“ argumentuje.

Prečítajte si aj glosu Martina Krna Časovaná bomba.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Názor, že štát osvetu v tomto smere dvadsať rokov dosť zanedbával, zdieľa aj súčasné vedenie ministerstva práce. „Práve preto, aby raz neboli prekvapení aj dnešní mladí poistenci, chystáme veľkú vysvetľovaciu kampaň o druhom dôchodkovom pilieri,“ uvádza hovorca Michal Stuška. Podľa neho plánuje rezort v nasledujúcich rokoch zmeniť celý sociálny systém tak, aby bol solidárny, no zároveň aj spravodlivý. Aj minimálny dôchodok bude podľa neho nastavený tak, „aby sa ľuďom oplácalo robiť“. „Na konkrétnych krokoch pracujeme a čoskoro o nich budeme informovať verejnosť,“ prisľúbil Stuška.