V rozpočte budú peniaze na dlhy aj rozvoj

Tým by sa malo po štyroch rokoch vo vzťahu k výkonu ekonomiky zastaviť zadlžovanie krajiny. Na to vláda potrebuje v rozpočte získať spolu najmenej 1,5 miliardy eur. Po tom, čo sa už prijali zmeny v druhom pilieri, či vyšších odvodoch pre živnostníkov a počíta sa aj s väčším zaťažením hazardu, ešte na konsolidačný cieľ chýba takmer 630 miliónov eur.

So znížením deficitu by však nemal byť problém. Podľa prepočtov opatrení, ktoré už schválila vláda a mali by na jeseň prejsť aj parlamentom, by totiž kabinet cez vládne úspory a vyššie dane a odvody mohol získať na budúci rok až 2,2 miliardy eur. V takom prípade by vláda mohla ešte rozdeliť aj zvažovaných 300 miliónov eur na priority ministerstiev. Tie však zatiaľ podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pelegriniho žiadajú na priority až 1,9 miliardy eur.

Štát by mal v budúcom roku podľa návrhu rozpočtu hospodáriť s výdavkami na úrovni 16,917 miliardy eur a celkové príjmy sa odhadujú na 13,6 miliardy eur. Sumu 16,9 miliardy eur už rezort financií bez delenia priorít orientačne rozdelil medzi ministerstvá.

• od roku 2012 vrátane výrazne vyšších vkladov do eurovalov

Polepšiť by si na budúci rok mali rezorty práce, školstva, financií či zdravotníctva. Naopak, úspory sú už dohodnuté v rezortoch obrany či pôdohospodárstva. Napríklad rezort práce však žiada, aby si polepšil o viac ako navrhovaných asi 150 miliónov eur. Tieto peniaze majú ísť podľa hovorcu ministerstva Michala Stušku napríklad na projekty súvisiace s aktívnou službou zamestnanosti, absolventskou praxou či chránenými dielňami.

Na tieto výdavky podľa hovorcu minulá vláda nenechala v tohtoročnom rozpočte peniaze. Vzhľadom na možnosti rozpočtu verejnej správy v budúcom roku podľa hovorcu Michala Stušku rezort neplánuje valorizáciu dávok v hmotnej núdzi. Viac pýta napríklad aj ministerstvo pôdohospodárstva, a to aj kvôli zaplateniu škôd spôsobených tohtoročným suchom.

Rozpočet tiež zatiaľ počíta so 4–percentných odvodom za poistencov štátu, aj keď predstavitelia Smeru naznačovali, že odvod bude 4,32 percenta. Ministerstvo zdravotníctva o tom ešte bude rokovať. Vláda chce okrem iného zvýšiť progresivitu v zdaňovaní fyzických osôb, zvýšiť daň z príjmu firiem z 19 na 23 percent či obmedziť paušálne výdavky živnostníkov. Okrem toho sa zvažuje zachovanie koncesionárskych poplatkov a štát bude hľadať aj nový spôsob financovania núdzových zásob ropy.

To, či nakoniec Slovensko dosiahne zníženie defi citu verejných financií pod tri percentá hrubého domáceho produktu v budúcom roku, bude podľa analytika Next Finance Martina Prokopa do veľkej miery závisieť od vývoja situácie v západnej Európe.

„Slovenská ekonomika je postavená predovšetkým na exportnom automobilovom priemysle, ktorý je veľmi cyklický. Keby sa tento priemysel dostal do problémov, mohli by štátu ešte vypadnúť ďalšie príjmy. Zatiaľ však odoláva predovšetkým hlavný slovenský obchodný partner – Nemecko,“ poznamenáva Prokop.

Poznámka: Údaje na 2013 sú zatiaľ bez priorít, sú v nich zohľadnené len základné výdavky a dohodnuté škrty