Prijateľnú úroveň deficitu by Slovensko malo dosiahnuť prvýkrát od roku 2008. Na ďalšie zadlžovanie už krajina nemá priestor, keďže podiel všetkých dlhov na ročnom hrubom domácom produkte krajiny už siaha k hrozivým päťdesiatim percentám.
Na zníženie deficitu potrebuje vláda získať tento a budúci rok asi dve miliardy eur. Cez rast viacerých daní a vládne šetrenie by sa pritom podľa najnovších prepočtov malo získať aspoň 2,5 miliardy eur, a tak by mali byť peniaze aj na priority a rezervu. Keďže schvaľovanie vyšších daní z príjmu či krátenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov môže byť v parlamente, po obštrukciách opozície pri druhom penzijnom pilieri, problematické, ministerstvo zatiaľ príslušnú časť príjmov do rozpočtu nenapíše. Ministerstvá dostanú peniaze, až keď poslanci na jeseň schvália všetky daňové zmeny.
Úsporný balíček a znižovanie zadlženia krajiny
Aby nerástlo neprimerane zadlženie krajiny a deficit bol tento rok 4,6 % HDP a na budúci rok pod 3 % HDP treba spolu asi 2 mld. eur
Cez konsolidačné opatrenia by vláda mohla získať viac ako 2,5 mld. eur a tak by mohli zostať peniaze na priority aj rezervu
Viaceré opatrenia na príjmovej stránke ešte nie sú schválené a tak vláda v rozpočte na rok 2013 zatiaľ zniži výdavky, aby defi cit bol pod 3 %
Oproti pôvodnému balíčku 22 opatrení z júna príde k ústupkom. Vláda asi nebude trvať na krátení odpočítateľnej daňovej položky na nepracujúcu manželku a asi nebude ani daň z luxusných nehnuteľností.
Pri zavedení odvodov z práce na dohodu tiež vláda musí počítať s menším príjmom, keďže v parlamente prešla pripomienka, že dohodári do 18 rokov odody platiť nebudú. Odvody z dohôd majú štátu na budúci rok priniesť 130 miliónov a budú tak štvrtým najsilnejším konsolidačným opatrením. Najviac peňazí chce štát získať cez vládne úspory (600 miliónov eur), oslabenie druhého piliera (500 miliónov eur) a vyššie dane pre bohatších zamestnancov a firmy (400 miliónov eur).
| Porovnanie vývoja dlhu a deficitu v % HDP | |||||||
| 2009 S | 2010 S | 2011 R | 2011 OS | 2012 N | 2013 N | 2014 N | |
| Deficit EÚ | –6,8 | –6,4 | –4,6 | – | –3,4 | –2,3 | –1,4 |
| Deficit eurozóna | –6,3 | –6,0 | –4,3 | – | –3,1 | –2,1 | –1,3 |
| Dlh EÚ | 74,4 | 80,0 | 82,0 | – | 82,5 | 81,7 | 79,9 |
| Dlh eurozóna | 79,3 | 85,1 | 87,4 | – | 87,8 | 87,0 | 85,1 |
| Deficit SR | –8,0 | –7,9 | –4,9 | –4,9 | –3,8 | –2,9 | –2,8 |
| Dlh SR | 35,4 | 41,0 | 45,6 | 43,6 | 44,8 | 44,8 | 44,7 |
Zdroj: EK, Eurostat, MF SR
* Pozn.: odhady za roky 2011 až 2014 vychádzajú z údajov prezentovaných členskými krajinami EÚ v rámci programov stability, resp. konvergenčných programov. Keďže tieto programy boli predkladané EK v priebehu apríla 2011, hodnoty za rok 2011 boli považované za rozpočtované hodnoty.
Ministerstvo financií sa v utorok deň pred zverejnením návrhu rozpočtu ku konsolidačným plánom vyjadrovalo opatrne. „Primárnym cieľom vlády v oblasti konsolidácie verejných financií je, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu,“ povedal hovorca ministra financií Radko Kuruc.
Pri konsolidácii vláda už avizovala, že nemá príliš na výber. Na rast spotrebných daní už nie je priestor a na hlbšie vládne škrty sú potrebné rozsiahlejšie analýzy. Krajina sa pritom nemôže veľmi spoliehať ani na budúcoročný hospodársky rast, ktorý má byť síce jeden z najsilnejších v Európe, ale bude ťahaný najmä exportom bez dodatočných daňových príjmov.
Ministerstvo financií tvrdí, že tento rok musí vykryť v rozpočte dieru za 500 miliónov eur a na budúci rok za 1,5 miliardy eur. V tomto roku sa na konsolidácii verejných financií budú najviac podieľať sporitelia v druhom dôchodkovom pilieri, banky a regulované podniky.
„V krátkodobom horizonte oslabený druhý pilier prinesie vláde veľa financií, ale v stredno– a dlhodobom horizonte zvyšuje riziká udržateľnosti dôchodkového systému,“ konštatuje ekonóm Tomáš Dudáš z Paneurópskej vysokej školy.
Tohtoročnú dieru vo verejných financiách má zaplátať od jesene aj vyššia daň z tabaku a hazardu. Tohtoročný výpadok rozpočtu je podľa Kažimíra spôsobený nefunkčnou daňovou správou z úvodu tohto roka, ako aj tým, že po minulej vláde zostali v rozpočte nafúknuté príjmy asi vo výške 250 miliónov eur a na rovnakej úrovni aj podhodnotené výdavky.
Opozícia to odmieta. „Je bežné, že viaceré rozpočtované položky sa vyvíjajú počas roku inak, ako je rozpočtované. Niektoré horšie, iné lepšie. Tak je to aj v roku 2012, a nebyť účelového skreslenia aktuálnej prognózy ministerstvom financií, vývoj verejných financií sa výrazne neodlišuje od nášho rozpočtu,“ tvrdí bývalý štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška (nominant SDKÚ).
S tým, že na budúci rok treba konsolidovať, súhlasí aj pravicová opozícia. V kuloároch sa povráva, že ak by vládla pravica, namiesto škrtov v druhom pilieri by prudko zvýšila rovnú daň z príjmu a spotrebné dane. Priznať to však pravicové strany odmietajú.
Ficov kabinet chce lepšie zarábajúcich s platom cez 3 246 eur zdaniť 25–percentnou daňou. Zároveň sa však vymeriavacie základy na odvodové stropy zjednotia na 5–násobok priemernej mzdy, čo spôsobí, že príjem ľudí by mierne klesol už od hranice asi 1 200 eur.
Výpadky v tohtoročnom rozpočte bude vláda riešiť okrem už navrhnutých legislatívnych zmien aj viazaním výdavkov rozpočtových kapitol vo výške 120 miliónov eur. Analytici vládne úspory podporujú.
„Ak by vláda chcela pokračovať v konsolidácii prevažne na strane príjmov, na pokrytie súčasného výpadku by musela zvýšiť dane v miere, ktorá by výrazne zabrzdila ďalší hospodársky rast,“ tvrdí analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Priestor je podľa neho stále v zefektívňovaní štátnej správy.
Zdroje úspor boli podľa analytika Radovana Ďuranu z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS doteraz na strane výdavkov nedotknuté. Šetriť by sa malo na neefektívnych transferoch, ako je podľa Ďuranu prémia k stavebnému sporeniu.
„Pomôcť by mohla aj reforma, v rámci ktorej by sa mal znížiť počet orgánov miestnej štátnej správy,“ dodáva Púchly. Pripravovaná reforma z dielne ministerstva vnútra by mala krátiť súčasných 745 na 79 orgánov miestnej štátnej správy a počet rozpočtových a príspevkových organizácií z 916 na 58. Zmeny by mali prísť do roku 2014.
„Skôr by sa malo začať aj s auditmi vo verejnej správe. Napríklad súkromný sektor v období rokov 2009 až 2010 zareagoval na krízu okamžitým prispôsobením sa poklesu objednávok, teda novej ekonomickej realite a hľadaním vnútorných zdrojov a úsporných opatrení,“ myslí si zase analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
| Ako štát tento a na budúci rok dodatočne naplní štátnu kasu | |||
| prínos v mil. eur | |||
| 2012 | 2013 | účinnosť | |
| mimoriadny odvod pre banky | 41 | 0 | 1. 9. 2012 |
| zvýšenie bankového odvodu | 25 | 78 | 1. 9. 2012 |
| mimoriadny odvod regulovaných firiem | 27 | 81 | 1. 9. 2012 |
| skoršie zdanenie tabaku | 0 | 8,147 | 1. 10. 2012 |
| zmeny v správnych poplatkoch | ? | ? | 1. 10. 2012 |
| zachovanie koncesionárskych poplatkov | 0 | 84 | 1. 1. 2013 |
| obmedzenie podpory v nezamestnanosti * | 0 | 3 | 1. 1. 2013 |
| vyššie odvody z dividend ** | 0 | 0 | 1. 1. 2013 |
| vyššie odvody pre živnostníkov *** | 0 | 49 | 1. 1. 2013 |
| vyššie zdanenie hazardu | 0,5 | 3,1 | 1. 1. 2013 |
| zodvodnenie dohôd | 0 | 130 | 1. 1. 2013 |
| vyššie odvodové stropy | 0 | 125 | |
| vyššie dane pre lepšie zarábajúcich ľudí | |||
(25-% daň) a firmy (23-% daň) | 0 | 380 až 420 | 1. 1. 2013
| zmeny v penziách – slabší 2. pilier | 140 | 500 | 1. 9. 2012 |
| nižšie výdavky ministerstiev, krátenie platov úradníkov | 120 | 600 | 2012 – 2013 |
| zmena zásob ropy financovania |
a správy núdzových ropných produktov | 95 | 0 | 2012 – 2013
| spolu opatrenia | 450 | 2060 |
| * dávky v nezamestnanosti sa obmedzia priemernou mzdou v hospodárstve |
** keďže zavedenie sa predpokladá od 1.1.2013, pozitívny vplyv može mať až v 2014 a to v sume 28 mil. eur
*** zatiaľ bez obmedzenia paušálnych výdavkov, ktoré ešte neprešli v parlamente .[bc4 tar fs10]{valign:top} ||||