Privatizácia je súčasťou programového vyhlásenia súčasného kabinetu. Vláda v ňom tvrdí, že „podporí kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády“.
Niektorí ekonomickí analytici však tento krok prirovnávajú k predaju rodinného striebra. „Je to úplný nezmysel. Napríklad teplárne majú charakter lokálnych sieťových odvetví. Príchod súkromných peňazí spôsobí, že nový vlastník bude chcieť čo najviac zarobiť a ceny tepla sa tak budú zvyšovať. V prípade Carga zas štát príde o nemalé peniaze, ktoré by dostal v prípade zefektívnenia chodu firmy,“ vysvetľuje Marián Vitkovič z Nezávislého inštitútu ekonómie. Vláde zároveň odkazuje, že ak chce zvýšiť efektívnosť chodu štátnych firiem, nech do manažmentov dosadí odborníkov vybratých vo verejnom konkurze, a nie politických nominantov.
Aj Peter Goliaš z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy si myslí, že firmám by skôr pomohlo dosadenie kompetentného a odborne zdatného manažmentu. „Určite by to pomohlo zlepšiť kondíciu celých firiem,“ hovorí Goliaš. Jedným dychom však dodáva, že keď sa to nepodarilo doteraz, situácia sa nezlepší ani v budúcnosti, a tak bude lepšie, ak sa firmy dostanú do súkromných rúk.
Ministerstvo hospodárstva však tvrdí, že privatizácia je len jedným z variantov, o ktorom bude koalícia rokovať. „Budeme uvažovať aj o možnosti prechodu štátnych výrobcov tepla do rúk miestnej samosprávy,“ tvrdí hovorca rezortu Róbert Merva.
Podobným spôsobom prešlo vlastníctvo zo štátu na miestnu samosprávu pri niektorých vodárenských spoločnostiach. Napríklad Poprad si majetok vodární ponechal, ale prevádzku odovzdal investorovi z odvetvia. „Funguje to už štvrtý rok dobre, partner priniesol peniaze na investície, na ktoré by sme inak nemali. Zároveň pritom máme pod kontrolou ceny vody,“ vysvetľuje šéf Podtatranskej vodárenskej spoločnosti Vladimír Pastorek. Dzurindova vláda však pred štyrmi rokmi chcela 51-percentné balíky akcií teplární predať, pričom očakávala, že jej to prinesie asi 166 miliónov eur.
O privatizácii sa otvorene hovorí v rezorte dopravy. „Ministerstvo dopravy chce v prvom rade finančne konsolidovať Železničnú spoločnosť Cargo i bratislavské letisko a následne pripraviť podmienky na vstup strategického partnera, ktorý by obidvom firmám umožnil ďalší rozvoj,“ hovorí Martin Krajčovič z rezortu dopravy.
V roku 2006 chcel Dzurindov kabinet obidve firmy predať za asi 630 miliónov eur. Po tohtoročných voľbách vláda otvorila otázku takzvanej skrytej privatizácie, pri ktorej by štát firmy priamo nepredával, ale navyšoval by základné imania vo firmách. „Štát by nemal priamy výnos, ako je to pri klasickej privatizácii. Vďaka peniazom od investorov by sa mohli firmy rozvíjať, čo by spolu s vyššou efektívnosťou mohlo priniesť nárast ziskov aj pre štát,“ myslí si Goliaš.
Pravicové strany po voľbách zvažovali aj dopredaje menšinových balíkov Západoslovenskej, Stredoslovenskej a Východoslovenskej energetiky, ktorých predaj sa v roku 2006 zastavil. Za tieto podiely vtedy vláda chcela získať v prepočte asi miliardu eur. Predaj balíkov v týchto spoločnostiach sa však nedostal do vládneho programu. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) vyhlásila, že realizovať sa budú iba kroky, ktoré sú vo vládnom programe.