Vláda ešte v roku 2008 prostredníctvom ministerstva hospodárstva nariadila elektrárňam, aby pre rok 2009 dodali elektrinu pre rodiny pod trhovú cenu. Pre vysoké ceny elektriny na burzách totiž hrozilo asi 5–percentné zdražovanie v čase, keď Slovensko prijímalo euro. Elektrárne však týmto rozhodnutím prišli na tržbách o 80 až 100 miliónov eur (2,4 až 3 miliardy korún). Podnik preto podal žalobu o neplatnosť nariadenia o nízkych cenách.
Enel so žalobou na to, že nemohol zvyšovať ceny, uspel. Najprv vlani na Krajskom súde v Bratislave. A pred mesiacom po odvolaní ministerstva dôležitú časť sporu vyhrali elektrárne aj na Najvyššom súde. Elektrárne nepovedali, či teraz budú žiadať odškodné.
Slovenským elektrárňam nebolo oficiálne oznámené nijaké rozhodnutie, preto je akékoľvek vyjadrenie predčasné," reagovala hovorkyňa podniku Janka Burdová. Podobne na verdikt Najvyššieho súdu reagovalo aj ministerstvo hospodárststva.
„Najvyšší súd SR v otázkach zákonnosti rozhodnutí v správnom konaní často rozhoduje bez pojednávania. Ministerstvo nemá k dnešnému dňu k dispozícii rozsudok, preto sa k nemu, ani k ďalšiemu postupu ministerstva, nie je možné vyjadriť,“ informovalo komunikačné oddelenie ministerstva. Najvyšší súd verdikt vyniesol pred necelým mesiacom. Dotknuté strany by rozhodnutie súdu mali podľa informácií Pravdy dostať najneskôr na budúci týždeň.
Premiér Fico protesty dodávateľov energií proti regulácii cien vo všeobecnom hospodárskom záujme v roku 2008 predpokladal. „Očakávam, že sa začne revolúcia,“ povedal a zdôrazňoval potrebu bojovať proti energetickým monopolom. Fico zároveň tvrdil, že je proti špekulatívnemu rastu cien energií.
Elektrárne tvrdili, že štát môže zasahovať do trhových výrobných cien elektriny a umelo ich udržovať nižšie, ale musí prijať kompenzácie pre firmy, ktoré tak musia cenu dotovať zo svojho. „Je to v podstate rozhodnutie o vyvlastnení bez náhrady,“ vyjadril sa v roku 2008 na vtedajší zásah hovorca elektrární Juraj Kopřiva.
Elektrárne ďalej namietali, že ministerstvo pri verdikte porušilo niekoľko slovenských aj medzinárodných zákonov. Namietali diskrimináciu, keďže podnik má vo výrobe elektriny len zhruba 60 percent slovenského trhu a iných dodávateľov štát k nižším cenám nezaviazal. Najvyšší súd dal elektrárňam podľa informácií Pravdy v spore za pravdu práve v otázkach formálnych pochybení ministerstva, pri zadávaní cenových príkazov. Či štát mohol elektrárňam „stúpiť na krk“, súd následne už priamo neskúmal.
Reguláciu cien v rozpore s trhovými princípmi kritizoval aj Slovenský plynárenský priemysel, ktorý ovládajú nemeckí a francúzski akcionári. Podnik sa však na rozdiel od elektrární nesúdil. A to napriek tomu, že vláda v roku 2008 nedovolila po prudkom zvýšení cien plynu z Ruska zdražiť plyn pre slovenské rodiny. „V segmente predaja plynu domácnostiam vznikla našej spoločnosti v roku 2008 nepokrytá strata vo výške 49,6 milióna eur pred zdanením,“ povedal hovorca SPP Ondrej Šebesta. SPP tvrdí, že si stratu nekompenzoval napríklad pri predaji pre firmy.
Kým za súčasnej vlády sa ceny energií pre domácnosti výraznejšie nezmenili, za minulej vlády prudko rástli. „Rozumné ceny energií“ si Ficova strana Smer stanovila aj v politickom programe pre ďalšie volebné obdobie.
Spoločnosť, ktorú ovláda taliansky Enel, si teraz môže od štátu nárokovať odškodné v desiatkach miliónov eur. Domácnosti v takom prípade síce na elektrine ušetrili, možno sa však budú cez štátnu kasu aj tak skladať na kompenzácie pre Enel.