„Situáciu vidíme ako kritickú. Napriek verejne daným sľubom, že nástroje pomoci zamestnanosti zaberú súbežne s hromadným prepúšťaním, sa zatiaľ nič nepohlo,“ zdôrazňuje šéf Odborového zväzu železničiarov František Petroci. Podľa neho je prístup ministerstva a manažmentov železničných firiem k problému nekoordinovaný, čo prepúšťaných zneisťuje a prestávajú v pomoc veriť.
Z ministerstva práce na otázky, prečo vznikol časový sklz a kedy sa rekvalifikácia konečne začne, odpovedajú stále podobne. „Momentálne sa finalizujú podmienky verejného obstarávania, ktoré nebolo jednoduché nastaviť, ak má byť projekt zmysluplný. Ich definitívne znenie bude známe v priebehu najbližších dní, projekt sa teda rozbehne včas na to, aby zachytil najväčšiu vlnu hromadných prepúšťaní,“ odpísala minulý týždeň Pravde Andrea Hajdúchová z tlačového oddelenia.
Už pred mesiacom poslala takmer identickú odpoveď Dana Šulcová z toho istého oddelenia: „Momentálne intenzívne pripravujeme podmienky verejného obstarávania, pretože nie je jednoduché ich správne nastaviť. Termín výberového konania na obstarávateľa týchto služieb bude známy do dvoch týždňov. A spustenie projektu je naplánované tak, aby podchytil najväčší nápor hromadného prepúšťania.“
Vzhľadom na fakt, že stále nie je známy ani len dátum spustenia tendra, ale aj na čas, v akom sa na Slovensku verejné obstarávania vyhodnocujú, je však veľmi nepravdepodobné, že by sa tento termín dal stihnúť už do jesene, keď výpovedné doby uplynú.
Na podporu, poradenstvo, cielené vzdelávanie a následné umiestňovanie hromadne prepúšťaných na trhu práce sľubovala vláda pripraviť komplexný národný program za sedem miliónov eur. S programami rekvalifikácie a s tvrdeniami, že pre železničiarov už má pripravené „desiatky konkrétnych pracovných príležitostí“, vyšiel minister práce Jozef Mihál už vo februári. Rezort dopravy hovoril zase o samostatnom sociálnom programe s benefitmi pre prepustených.
Podľa ekonomického analytika Pavla Kárásza je meškanie sľubovaných rekvalifikácií dôsledkom toho, že ministerstvo doteraz nemá ujasnenú koncepciu a postup v tejto veci. „Namiesto toho hľadá, tápe, odďaľuje, čo je však na škodu nielen prepúšťaným zamestnancom, ale celej spoločnosti a svedčí to o jej politickej kultúre. Veď sľuby politikov by mali mať pevný mravnostný a solidárny základ a rozhodne by sa mali plniť,“ mieni. Podľa neho je však chyba aj v ľuďoch, ktorí sa doteraz nenaučili vyvíjať na „nezodpovedných tárajov“ dostatočný tlak a za neplnenie záväzkov žiadať ich odchod z funkcií.
Do konca mája si prevzalo či podalo výpoveď 1 247 železničiarov. V štatistikách nezamestnanosti sa to zatiaľ príliš neodrazilo, keďže tí, čo mohli, odišli na starobný alebo predčasný dôchodok, vzali dohodnutú sezónnu či dohodovú prácu, alebo využívajú maródku. Teraz v júli však už pribudne skupina „natvrdo“ prepustených bez alternatívy, keďže práca na železnici je špecifická a nie je ľahké odrazu sa preorientovať na inú. Očakáva sa aj ďalšie prepúšťanie v štátnej správe, ktorú by malo opustiť zhruba 20-tisíc úradníkov. Stovky ďalších majú odísť z verejných inštitúcií.