Štát šetrí, 200-tisíc ľudí si odvody má platiť samo

Rizikom tohto kroku je to, či si týchto 200-tisíc ľudí prácu udrží aj o rok a nevráti sa opäť pod štát. Patria medzi nich dôchodcovia, študenti či ženy na rodičovskej dovolenke. Ministerstvo zdravotníctva vychádza z toho, že budú mať príjem, z ktorého budú platiť odvody.

Aby vyradenie poistencov nespôsobilo výpadok peňazí v zdravotníctve, štát do systému naleje viac. Návrh rozpočtu, ktorý budú schvaľovať poslanci, počíta s tým, že zdravotníctvo získa o 45,8 milióna eur viac ako tento rok. Odvod za poistencov štátu síce na budúci rok klesne zo súčasného 4,32 percenta na 4,25 percenta z priemernej mzdy spred dvoch rokov, ale vo finančnom vyjadrení bude štát vďaka nárastu miezd hradiť za poistenca mesačne väčšiu sumu.

V budúcom roku štát nezaplatí odvody za 125-tisíc pracujúcich dôchodcov, viac ako 20-tisíc študentov a 20-tisíc žien na rodičovskej dovolenke. V skupine vyradených sú ďalej ľudia, ktorí berú príspevok za opatrovanie, evidovaní nezamestnaní, ľudia, ktorí sa starajú o ŤZP, ale aj väzni. Okrem rizika, či budú títo ľudia pracovať, otvorenou otázkou zostáva tiež, koľko nových študentov či dôchodcov, ktorí nebudú mať iný príjem, pribudne v budúcom roku. Rezort zdravotníctva túto tému nechce komentovať.

 Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Mocný neplatič čaruje
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Ľudia by zmeny na výške príjmu pocítiť nemali. Podľa expertov ide o administratívnu záležitosť, ktorá odstráni dvojité platenie odvodov, ktoré zaviedla ešte bývalá vláda. Za pracujúcich dôchodcov či študentov poistné dnes odvádza zamestnávateľ a zároveň aj štát. Toto však platí len pre poistencov štátu, ktorí sú zamestnancami. Veľká skupina pracuje na dohodu a tá je dnes od odvodov oslobodená. Nie je isté, či sa aj ona ocitne medzi vyradenými poistencami. Ak by štát za dohodárov prestal platiť poistné do zdravotných poisťovní, odvádzať by ho museli sami.

Dohodári novým Zákonníkom práce získali takmer rovnaké postavenie ako zamestnanci a od budúceho roka im pribudne povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne. Ak by sa k sociálnemu poistnému pridali aj zdravotné, v odvodovom zaťažení sa by vyrovnali zamestnancom.

Ministerstvo zdravotníctva je zatiaľ vo vyjadreniach zdržanlivé, i keď kvôli zníženiu počtu poistencov štátu pripravuje zmeny v zákone o zdravotnom poistení. „Štátny rozpočet ešte nie je uzavretý, preto je predčasné vyjadrovať sa k definitívnemu počtu poistencov štátu a parametrov rozpočtu,“ povedala hovorkyňa zdravotníckeho rezortu Zuzana Čižmáriková.

„Zmenou zákona o zdravotnom poistení by malo prísť k zníženiu celkového priemerného počtu poistencov od roku 2013. Podrobnosti legislatívneho návrhu by mali byť známe najneskôr v čase schvaľovania návrh rozpočtov parlamente,“ informoval viac poradca ministra financií Radko Kuruc.

Podľa sociologičky Moniky Čambálikovej celá politika štátu smeruje k odbúravaniu práce na dohodu, s čím na jednej strane súhlasí. „Inštitút dohody je špecifický útvar v celej Európskej únii, máme ho iba my a ešte Česká republika. Je to forma, ktorá umožňuje vyhnúť sa plateniu odvodov do kolektívnych poistných systémov,“ dodala sociologička. Myslí si však, že by sa v systéme zdravotného poistenia mohli rozlišovať ľudia, ktorí si zarábajú len príležitostne a tí, ktorí majú pravidelný príjem.

Branislav Masár, výkonný riaditeľ asociácie zamestnávateľských zväzov, hovorí, že ak dohodárom pribudnú aj zdravotné odvody, dotkne sa to najmä pracujúcich dôchodcov. „Čistý príjem sa určite zníži. Výrazne klesne motivácia u týchto ľudí, aby si privyrobili. Sme toho názoru, aby boli dohodári do určitej výšky oslobodení od odvodov,“ dodal.

Analytik HPI Tomáš Szalay predpokladá, že štát prestane platiť za tých, ktorí dnes zároveň hradia odvody ako zamestnanci alebo živnostníci, napríklad podnikajúci dôchodcovia. Podľa neho je vyradenie poistencov účtovným trikom, ktorý má vyvolať zdanie nárastu platieb štátu do zdravotníctva. „Štát bude v roku 2013 platiť do zdravotníctva menej ako v roku 2012. Pripravený objem peňazí na rok 2013, ktorých bude menej ako v roku 2012, vydelí menším číslom počtu poistencov štátu, takže to bude vyzerať, že došlo k navýšeniu. Podstatné je, že štát dá za svojich poistencov spolu o 70 miliónov eur menej,“ dodal.

Do zdravotníctva by v budúcom roku malo pritiecť celkovo 4,06 miliardy eur, čo je viac o 153 miliónov eur ako v tomto roku. Príspevok štátu za svojich poistencov v porovnaní s týmto rokom klesne z viac ako 1,351 miliardy eur na 1,283 miliardy eur. Od ekonomicky aktívnych osôb sa očakáva nárast príjmov o 180 miliónov eur oproti minuloročnému rozpočtu, ale vrátane ročného zúčtovania zdravotných odvodov za tento rok.

Rada expertov upozorňuje, že stále platí, že niektoré základné výdavky štátu na zdravotníctvo sú v rozpočte podhodnotené. Konkrétne ide o to, že kým tento rok zdravotníctvo prehĺbilo dlh o 50 miliónov eur, na budúci rok sa rast dlhov neočakáva, pritom opatrenia na zastavenie zadlžovania nie sú na obzore.