Štát už za prvej Ficovej vlády dal letisku finančnú injekciu 70 miliónov eur na odletovú halu. Riziko nesplácania pôžičky teraz podľa rezortu dopravy nehrozí a v rukáve má Počiatek hneď niekoľko predstáv, ako by letisko malo správne fungovať.
„Jednou z alternatív je obsadenie letiska skutočne špičkovým manažmentom so skúsenosťami z riadenia letísk v zahraničí, do úvahy pripadá aj nejaká forma strategického partnerstva so subjektom, ktorý by letisku priniesol nové biznispríležitosti,“ tvrdí ministrov hovorca Martin Kóňa.
Najväčšiemu slovenskému letisku sa však nedarí v počte vybavených cestujúcich, pretože aj keď sprevádzkovalo odletový terminál, ktorý zvýšil kapacitu cestujúcich na 3,5 milióna, minulý rok prešlo bránami letiska len 1,6 milióna ľudí. Vynovená príletová hala má kapacitu cestovateľov ešte viac zvýšiť, až na päť miliónov. „Tento rok očakávame, že počet cestujúcich zostane na podobnej úrovni ako vlani, okolo 1,7 milióna,“ odhadol šéf letiska Maroš Jančula.
Letisko bolo navyše už dva roky po sebe v strate, v roku 2010 vo výške 4,8 milióna eur a rok predtým bola strata 2,6 milióna eur. Pod negatívny výsledok hospodárenia sa podpísala fixná výška odpisov dlhodobého majetku.
„Pre nás ako letisko je dôležitý ukazovateľ prevádzkové náklady a výnosy, ktorý hovorí o tom, že si dokážeme na seba zarobiť,“ argumentuje hovorkyňa letiska Dana Madunická. Za minulý rok sa letisku podarilo znížiť celkové prevádzkové náklady o päť percent a, naopak, zvýšiť výnosy z leteckej činnosti o vyše osem percent. Či toto zlepšenie bude predstavovať ziskové hospodárenie, ukáže až výročná správa, schválená v septembri tohto roku.
Podľa odborníkov by letisku, ale aj národnej ekonomike pomohla privatizácia, a nie dotovanie pôžičkami. „Privatizácia by bola vhodným riešením. Riešenie veľmi blízke privatizácii by bol aj dlhodobý prenájom. Podmienkou je však, že by investor bol vybraný v transparentnej medzinárodnej súťaži,“ myslí si Peter Goliaš, analytik z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy.
Terajšia vláda však o takomto riešení nechce počuť. „Privatizácia letiska je aj vzhľadom na programové vyhlásenie vlády vylúčená,“ podotkol Kóňa. Aj možnosť vstupu strategického partnera, k čomu sa odhodlával ešte bývalý minister dopravy Ján Figeľ (KDH), však považuje Ľubomír Vážny (Smer) za skrytú privatizáciu. Napriek tomu ministerstvo strategické partnerstvo zvažuje. „Potvrdzuje sa, že Róbert Fico zavádzal verejnosť, keď pred voľbami sľuboval zastavenie procesu výberu strategického partnera, pretože nové vedenie ministerstva dopravy pokračuje v našich rozbehnutých krokoch,“ hovorí Figeľ.
Letisko Bratislava sa malo sprivatizovať ešte za čias Dzurindovej vlády, keď konzorcium TwoOne zložené z viedenského letiska, finančnej skupiny Penta a rakúskej Raiff eisen Zentralbank schválila vláda ako najvhodnejšieho kupca 66–percentného balíka akcií. TwoOne sa vtedy zaviazalo investovať do letiska vyše 15 miliárd korún. Prvá Ficova vláda však projekt privatizácie zrušila a tvrdila, že o letisko sa dokáže štát postarať sám.
Nový príletový terminál, ktorý bol odovzdaný koncom júna tohto roka a pre verejnosť slúži od 13. júla, si letisko financovalo minulý a tento rok výlučne z vlastných zdrojov. Letisko však potrebovalo na krytie stavebných nákladov úver, lenže so štátom sa dlhšie nevedelo dohodnúť na podpise úverovej zmluvy. Počiatkovi sa nepozdávala úroková sadzba pôžičky. „Úverové zmluvy budú podpísané do konca júla. Pôjde o oveľa výhodnejší úver ako ten pôvodne navrhovaný,“ vraví Kóňa.
„Na zasadnutí mimoriadneho valného zhromaždenia bol udelený jednohlasný súhlas na prevzatie záväzkov vo forme účelových investičných úverov na financovanie výstavby nového letiskového terminálu,“ potvrdila aj Madunická. Podľa Madunickej je tento úver na najbližšie roky jediným a neplánujú čerpať žiadny iný.