Tento efekt nie je zväčša tlmený nižšou spotrebou, keďže jedlo je to posledné, čo ľudia aj v čase neistoty pri nákupoch obmedzujú. Výber 20-percentnej DPH by mal stúpať aj tento rok, keďže rast cien potravín by podľa analytikov mal pokračovať asi 2-percentným tempom.
Rezort financií pod vedením Ivana Mikloša (SDKÚ) už v priebehu vlaňajška upozorňoval, že za rastom cien je neúroda a nie kroky vlády. Za hlavné dôvody vlaňajšieho nárastu príjmov z DPH o vyše 320 miliónov eur rezort označil nárast sadzby dane o jedno percento a tiež platbu štátu za časť rýchlostnej cesty R1. Analytici však hovoria, že štát viac daní inkasuje aj z drahších potravín. „Keďže potraviny nevyhnutne patria k životu, v ich prípade by rast cien mal prispieť k väčšiemu výberu dane z pridanej hodnoty, a to aj keby jej sadzba zostala nezmenená,“ hovorí analytik Next Finance Martin Prokop.
Ľudia denne nakupujú napríklad chlieb, mlieko, vajcia a ďalších päť tovarov. Kým ešte v roku 2010 nakupujúci za dané položky zaplatil 8,73 eura, vlani to bolo už 9,45 eura. Do štátnej kasy na DPH z nákupu odišlo viac o 23 centov.
Na druhej strane ľudia pri celkovom vlaňajšom raste cien o štyri percentá šetrili na menej podstatných tovaroch či výrobkoch dlhodobej spotreby. Nákup týchto tovarov obmedzili natoľko, že nižšia spotreba pri výbere DPH celkovo prevážila nad tým, že z drahšieho tovaru štát vyberá na DPH vyššiu sumu.
„Zvýšenie sadzby DPH na 20 percent malo zvýšiť výnos dane asi o 180 miliónov eur a potom k vyššiemu výberu prispela platba štátu za dostavbu R1 vo výške 170 miliónov eur. Ak očistíme výber o tieto dva efekty v hodnote 350 miliónov eur, medziročne došlo k poklesu výberu DPH. Nižší výber korešponduje s klesajúcimi maloobchodnými tržbami, ktoré sa znížili v roku 2011 o necelé štyri percentá,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Radovan Ďurana.
Podľa analytikov ľudia v situácii, keď musia šetriť, začínajú zväčša od tých tovarov a služieb, ktoré nutne k životu nepotrebujú, teda od tých luxusnejších. „Luxusnejšie veci a veci dlhodobej spotreby nie sú nevyhnutné, preto sa na nich pokúšajú šetriť. Cez vyhľadávanie lacnejších alternatív – napríklad aj vycestovaním do okolitých krajín. Takéto cezhraničné nákupy však nie sú dobrou správou ani pre našu ekonomiku, ani pre štátny rozpočet, predovšetkým pre daňové príjmy,“ hovorí analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Na potravinách však ľudia na DPH vlani platili viac. „Čiastočne sa vyšší výber dane mohol prejaviť aj prostredníctvom zvyšovania základných cien potravín,“ pripustil aj Matúš Pošvanc z Nadácie F.¤A.¤Hayeka. Priemerná 3-členná domácnosť podľa údajov zo Štatistického úradu míňa mesačne na potraviny asi 200 eur. Výdavky rodiny na jedlo na rozdiel od iných tovarov vlani podľa štatistík rástli. Minuloročné zdraženie potravín tak vlani cez DPH plnilo štátnu kasu.
„Drahší tovar alebo služba znamenali aj vyššiu sumu odvedenú v podobe DPH do štátneho rozpočtu. Pravdou však je, že obchodníci či poskytovatelia služieb sa stále trápili s oslabeným dopytom zo strany spotrebiteľa, a tak síce predávali za drahšie, ale vo veľa prípadoch v menšom objeme. Stále to však stačilo na to, aby sa vyzbieralo na DPH viac ako vlani, ale aj viac v porovnaní s plánom,“ dodáva Sadovská.
Plán pri výbere DPH štát prekročil o vyše 80 miliónov eur. Tieto peniaze v rámci rozpočtu vykrývali nečakané výpadky, ako boli napríklad vyššie finančné potreby pre železnice a zdravotníctvo. Výpadky boli aj pri výbere dani z minerálnych olejov. Časť ľudí kvôli vyšším cenám presadla vlani z auta do lacnejšej verejnej dopravy, čo prispelo k tomu, že palív sa na pumpách predávalo menej. Štát aj v dôsledku toho vybral na spotrebnej dani z minerálnych olejov o 73 miliónov eur menej, ako pôvodne plánoval.