„Nemôžeme sa tváriť, že PPP projekt nie je budúci dlh a musíme s ním počítať tu a teraz v tejto dobe. Lebo v okamihu, keď príde na splácanie dlhu PPP projektov, zistíme, že sme zadlžení ako v Grécku,“ tvrdí poradca premiérky pre dopravu Ondrej Matej (SDKÚ). Zarátanie splátok za PPP projekt do štátneho dlhu je podľa Mateja dobré v tom, aby Slovensko vedelo udržať v budúcnosti dlh pod 60 percentami ročného výkonu ekonomiky vyžadovanými úniou.
Zatiaľ však nie je jasné, či sa verejný dlh bude postupne zvyšovať o každoročnú splátku za PPP projekt, alebo sa rovno do dlhu započíta celková suma projektu. Napríklad ročná splátka za 45–kilometrovú rýchlostnú cestu R1 z Nitry do Banskej Bystrice predstavuje 130 miliónov eur. Ak by sa tridsaťročné splátky v tejto sume zarátavali do štátneho dlhu, zvýšili by ho každý rok zhruba o 0,5 percenta. Za tridsať rokov by teda verejný dlh stúpol o 15 percent.
Iný prípad by nastal, ak by únia rozhodla o tom, že do verejného dlhu sa zaráta celá suma projektu ihneď, v prípade R1 by to boli štyri miliardy eur. Táto suma by zvýšila súčasný 31–miliardový štátny dlh tak, že zadlženie by razom stúplo zo 44 percent takmer na 50 percent. Pri prekročení 60 percent by už Slovensku hrozili od únie pokuty.
Stavať cesty predovšetkým formou PPP projektov chce strana Smer. „Prísnejšie posudzovanie PPP projektov, a to najmä z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, nemusí znamenať ich celkové obmedzenie, nebude však možné PPP robiť až v takom rozsahu, aký by štát potreboval,“ pripustil exminister dopravy Ľubomír Vážny (Smer).
Podľa Vážneho má výstavba ciest súkromníkom niekoľko výhod. Výstavbu v čase krízy zabezpečuje krajina z cudzích zdrojov, zhotovitelia majú k dispozícii plynulé financovanie, koncesionár vykonáva údržbu a prevádzku vo vysokom štandarde a štát si predpláca kompletnú rekonštrukciu diela, čím dostane o tridsať rokov akoby novú diaľnicu.
„Veľký benefit je aj rýchlosť, veď kto kedy na Slovensku postavil a odovzdal do používania 46 kilometrov komunikácie za dva roky?“ pýta sa Vážny s odkazom na spomínaný jediný takto postavený úsek na Slovensku. Dnes sa cesty stavajú cez eurofondy a túto formu presadzuje aj Matej. V rokoch 2014 až 2020 by malo Slovensko vyčleniť na dopravu o dve miliardy eur viac ako v minulých rokoch. „Rokuje sa o tom a súvisí to aj s protikrízovými opatreniami,“ doplnil Matej.
„Fondov na výstavbu však nebude dostatok a na všetko. V prvom rade nie je možné financovať projekty ako D4 a R7 v Bratislavskom kraji. Pre obraz, na D4 potrebujeme cca 1,4 miliardy eur,“ argumentuje Vážny.
Podľa Mateja ak by sa Slovensku podarilo vyčerpať sto percent európskych peňazí, na výstavbu ciest cez PPP by štát ani nepomyslel. Teraz je vyčerpaných zhruba 32 percent eurofondov, pre pomalé čerpanie dokonca hrozí ich prepadnutie. „Čerpanie je pomalé preto, lebo nevieme alebo nechceme urýchliť prípravu, súťaží sa zvlášť o štúdiu, projektovú dokumentáciu a realizáciu. Projekčné kancelárie boli schopné urobiť celú dokumentáciu na R1 za pol roka. Keď to robia pre štát, trvá im to sedem rokov,“ poukázal Matej.