Blížiacu sa konferenciu v Kodani Stern označil za najdôležitejšie stretnutie od druhej svetovej vojny, ktorá by mohla zaistiť aspoň polovičnú šancu na ešte znesiteľné oteplenie klímy.
Stern pripomenul, že bol s Klausom v pracovnom kontakte v 90. rokoch ako vtedajší hlavný ekonóm Európskej banky pre obnovu a rozvoj. „So všetkou úctou k jeho predchádzajúcim zásluhám, v tomto smere sa totálne mýli. Nemá žiadne odborné poznatky v tejto oblasti. Keď tvrdí, že zmena klímy nie je dôsledkom ľudskej činnosti, tak vôbec nemá pravdu,“ uviedol Stern. „Našťastie takíto ľudia nemajú vplyv na boj s klimatickými zmenami“.
Ocenil, že v posledných týždňoch a mesiacoch sa začala pred Kodaňou črtať šanca na dohodu. „Aj keby sa však schôdzka skončila úspešne a hlavní znečisťovatelia by sa zaviazali k ambicióznejším cieľom, tak naďalej to bude šanca len pol na pol, že sa do konca storočia zvýši priemerná teplota o dva stupne Celzia. Väčšina vedcov považuje vyššie zvýšenie teplôt už za nebezpečné,“ dodal Stern.
Konkrétne by to znamenalo zníženie objemu emisií kysličníka uhličitého zo 47 miliárd ton predpokladaných na budúci rok na 44 miliárd v roku 2020 a na sedemnásť miliárd v roku 2050. To by v roku 2050 predstavovalo celosvetové zníženie o 50 percent oproti emisiám z toku 1990 a bohaté krajiny by museli znížiť emisie o 80 percent.
Podľa Sterna je možné v Kodani dosiahnuť silnú rámcovú dohodu, ktorá by priniesla konkrétne záväzky. Oficiálna dohoda by podľa neho mohla byť podpísaná budúci rok. „Keď sa premárni šanca v Kodani, nemusí sa dlho opakovať,“ zdôraznil.
„Ak sa nebude nič robiť, tak s 50 percentnou pravdepodobnosťou sa priemerná teplota zvýši do konca storočia o päť stupňov Celzia, čo prinesie katastrofálne dôsledky,“ povedal Stern. Pripomenul, že ľudstvo za 200-tisíc rokov svojej existencie nezažilo taký výkyv teplôt smerom hore. „Asi pred 20-tisíc rokmi bola teplota o päť stupňov nižšia a táto doba ľadová dramaticky zmenila životné podmienky na Zemi a oblasti, kde ľudia mohli žiť,“ dodal Stern.
Globálne otepľovanie je umelý problém, ktorý má ospravedlniť zásahy štátu do všetkých oblastí života, tvrdia skeptici
Skeptici, medzi ktorých sa radí aj český prezident Václav Klaus, považujú globálne otepľovanie za mýtus a umelo vyrobený problém. Podľa českého prezidenta sa z globálneho otepľovania stal nástroj na presadzovanie zásahov štátu do všetkých oblastí života a na potláčanie ľudskej slobody a hospodárskej prosperity.
Globálne otepľovanie je „veľmi malé“ a vplvy človeka naň je „v podstate zanedbateľný“. Aj to je jeden z názorov prezidenta Klausa, ktorým pobúril bojovníkov so zmenami klímy.
AFP: Prečo skeptici odmietajú veriť v otepľovanie klímy
Keď sú dôkazy o podiele človeka na otepľovaní klímy tak jasné, prečo im toľko ľudí odmieta veriť? Vo svojej správe z roku 2007 dospela Medzivládna skupina odborníkov o zmenách klímy (GIEC) k záveru, že klimatické zmeny sú nezvratné a že ich s 90 percentnou istotou vyvoláva ľudská činnosť.
Mnoho prieskumov verejnej mienky však ukazujú, že o tom značná časť verejnosti pochybuje. Podľa prieskumu zo 14. novembra si len necelá polovica Britov myslí, že za klimatickými zmenami je ľudská aktivita, 32 percent sa domnieva, že táto súvislosť ešte nie je dokázaná, podľa ôsmich percent ide o ekologickú propagandu a pätnásť percent predpokladá, že sa Zem neotepľuje.
„Človek odmieta vzdať sa pohodlného života, menej cestovať, mať nižšiu spotrebu,“ myslí si britský profesor filozofie a úspešný spisovateľ Anthony Grayling. Podľa Tima Kassera, profesora psychológie na Knox College v americkom štáte Illinois, sa realita klimatických zmien týka kľúčových prvkov nášho životného štýlu.
„Tisíckrát denne počujeme, predovšetkým v reklame, že musíme mať vyššiu spotrebu, aby sme mohli mať šťastný a úspešný život, ktorý má zmysel,“ vysvetľuje. „Dnes nám však vedci a ekológovia hovoria, že tento problém je čiastočne spôsobený práve s tým, že je naša spotreba príliš vysoká alebo nejde správnym smerom,“ dodáva. Podľa niektorých expertov človek tiež inštinktívne odmieta, alebo sa snaží deformovať pravdu, ktorá je nepríjemná. „Je to paradox: keď ide o katastrofy, ľudia odmietajú veriť v to, čo sa deje,“ vysvetľuje profesor Stanfordovej univerzity v Kalifornii Jean-Pierre Dupuy.
V tomto kontexte sa niektorí utiekajú k mnohým prostriedkom, ako sa upokojiť a zabrániť tomu, aby sa postavili tvárou v tvár hrozbe, ktorú predstavuje otepľovanie planéty a nadchádzajúcej katastrofe. Niektorí zase uspokojujú svoje svedomie tým, že sa snažia správať ekologicky. „Používam úsporné žiarovky, cítim sa lepšie, prispievam k ochrane životného prostredia,“ popisuje Tim Kasser správanie rozšírené v Spojených štátoch. „Ďalším spôsobom psychickej sebaobrany je obviňovať zo všetkého zlého Čínu a Indiu,“ zdôrazňuje.
Oveľa rafinovanejší spôsob je dospieť s istou rezignáciou k záveru, že nech sa deje čokoľvek, individuálna činnosť je nedostačujúca. „Aj keby sme začali všetci naraz žiť ekologicky, neviedlo by to pravdepodobne k väčšiemu rozdielu ako 0,5 percenta,“ vysvetľuje Grayling.
V istej chvíli však niektorí zaváhajú, píše agentúra AFP. Profesor Austrálskej národnej univerzity Clive Hamilton hovorí, že stretáva čoraz viac ľudí, ktorí sa na okamih zastavia a povedia si: „Do frasa, je to vážne!“ „Je to chvíľa, keď si reálne uvedomíte, keď pochopíte, a to nielen intelektuálne, ale aj emocionálne, že prebiehajú klimatické zmeny,“ uvádza Hamilton. Akonáhle si to človek raz uvedomí, myslí si Grayling, nemôže sa už vrátiť späť a povedať „to nie je pravda“, pretože „veda dá všetko do poriadku a problém zmizne“.