„Škoda, že sa dodnes nepodarilo presadiť myšlienku historika a archeológa Andreja Kmeťa, ktorý považoval zapekačky za slovenský vynález hodný zápisu do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO,“ podotýka historik Stredoslovenského múzea Filip Glocko.
V súčasnosti tvorí fond múzea 158 rôznych fajok spolu s nevyhnutnými doplnkami. Cigáršpicmi, pipasármi, škrabákmi či rezačkami tabaku. Výstava ukazuje vyše 400 fajok z hliny, porcelánu, dreva, parožia či netradičného materiálu kukurice a mušlí. Z depozitov múzea, ale aj od zberateľov a fajkárskych klubov. Tie najstaršie pochádzajú zo 17. storočia od fajkárov z Holandska. „K raritám patria fajky z morskej peny. Nerast necháva vyniknúť chuti tabaku a má veľmi dobré rezbárske vlastnosti. Sú známe ako mehrschamky s charakteristickým bielym sfarbením. Keď sa z nich fajčí, sčervenajú,“ vysvetlil Glocko.
Kúsky zo súkromnej zbierky vystavil aj zberateľ Erik Kolton. Spolu ich má 250. „Špecializujem sa na štiavničky. Hlinené fajky z okolia Štiavnice. Ich úlomky sa dajú nájsť pri baníckych domčekoch ďaleko v kopcoch. Fajky nekupujem, v mojom prípade ide naozaj o zberateľstvo,“ prezradil 27-ročný Banskobystričan. Zbieranie fajok ho zaujalo natoľko, že o nich plánuje napísať knihu.
Banskobystričan Teo Bindas fajky nezbiera, ale fajčí. „Cigarety som vymenil za fajku už pred desiatimi rokmi. Je to kus umenia. Veď v rukách držíte umelecké dielo,“ povedal Bindas, ktorý je aj členom Banskobystrického fajkového klubu. Podľa jeho slov jediného fungujúceho na Slovensku. „Stretávame sa raz do mesiaca a vychutnávame si pohodu a relax, ktoré fajka dáva. Hreje ruku a ponúka celkový príjemný zážitok pre dušu,“ dodal.
Zbierku banskobystrického Stredoslovenského múzea možno obohatia aj fajky Vladimíra Fruniho, ktoré po jeho odsúdení prepadli štátu. Ide o 16 súprav s 80 fajkami v hodnote približne 450-tisíc korún (14 900 eur). Podľa Glocka má múzeum o tieto artefakty vážny záujem.