Strašidlo autonómie obchádza Slovensko

Otázka maďarskej autonómie trápi skôr politikov ako ich voličov. Čistú územnú samosprávu si želá iba necelých 5 percent Maďarov žijúcich na Slovensku, kultúrnu - 19 percent. Vyplýva to zo sociologického prieskumu, ktorý nedávno uskutočnil Fórum inštitút pre výskum menšín. Zároveň však 85 percent opýtaných pokladá za dôležité, aby v otázkach, ktoré sa ich týkajú, rozhodovali Maďari.

24.09.2008 10:13
Mestský úrad v Komárne Foto: ,
Socha leva pred mestskym uradom v Komarne. Na mestkom urade visi slovenska zastava, no lev pred uradom drzi v pazuroch madarsku trikoloru.
debata

„Ale o čom by konkrétne rozhodovali a akým spôsobom, v tom ešte väčšinou nemajú jasno,“ dodáva sociologička Zuzana Mészárosová-Lamplová, vedúca projektu. Z odpovedí na kontrolné otázky totiž vyplynulo, že časť opýtaných ani nevie, čo jednotlivé formy samosprávy presne znamenajú.

Prieskum sa uskutočnil na vzorke 800 dospelých obyvateľov maďarskej národnosti žijúcich v národnostne zmiešaných okresoch južného Slovenska. Viac ako polovica opýtaných nepodporuje vznik nijakej formy menšinovej samosprávy. Takmer každý druhý sa však vyhol odpovedi na otázku, či predpokladá vznik autonómie v dohľadnej budúcnosti.

Komárňanský podnikateľ János Bósza založil občianske združenie, ktorého cieľom je územná autonómia pre Maďarov na slovenskom juhu s vlastným parlamentom a regionálnou vládou. Hoci prieskum sa na to nepýtal, Mészárosová-Lamplová predpokladá, že Bószove myšlienky u väčšiny príslušníkov maďarskej menšiny nemali nijaký ohlas. „Veď drvivá väčšina o územnej autonómii ani nerozmýšľa,“ prízvukuje sociologička.

„Bószova iniciatíva je hlúposť, čo však nemožno tvrdiť o všetkých modeloch účasti národnostných menšín na štátnej správe,“ reaguje politológ László Öllös, prezident Fórum inštitútu. Niektoré z týchto modelov nemajú podľa neho nič spoločné s autonomistickými požiadavkami, ktorých sa politici SNS tak obávajú.

Za raj pre menšiny sa v Európe považuje Fínsko. Švédska národnostná menšina tam tvorí len 6 percent z obyvateľstva, ale dvojjazyčné nápisy sú v celej krajine a výučba švédčiny je povinná aj vo fínskych školách. Öllös však upozorňuje na inú okolnosť. „Súčasťou ministerstiev a ďalších ústredných úradov, dôležitých pre život švédskej menšiny, sú osobité orgány, ktoré sa zaberajú riešením jej problémov.“

kultúrnej autonómie

Rôzne podoby autonómie

V podmienkach si menšina riadi svoju kultúru a školstvo. Táto samospráva sa však neviaže na konkrétne územie. Tak si riadia svoje záležitosti napríklad Slováci v Maďarsku alebo Maďari v Slovinsku.

vzniká vďaka osobitným zemepisným podmienkam alebo na historických hraniciach. Má ju napríklad Vojvodina v Srbsku, Sicília alebo Sardínia v Taliansku, Flámsko a Valónsko v Belgicku.

Čisto sa vzťahuje na región, kde žije prevažne a kompaktne jedno etnikum. Spravidla má špeciálny etnický štatút, vlastný samosprávny orgán s právomocami nielen v kultúre, ale aj v hospodárstve a sociálnej sfére. Takúto samosprávu majú napríklad Korzičania vo Francúzsku, Rakúšania v severnom Taliansku alebo Katalánci a Baskovia v Španielsku.

Ani autonómia nie je ako autonómia. Iná je tam, kde menšina žije kompaktne na jednom území. V Taliansku má územnú autonómiu región Južné Tirolsko, kde až 70 percent obyvateľov tvoria Rakúšania. Tomu zodpovedajú aj ich samosprávne právomoci. „Na Slovensku to neprichádza do úvahy, lebo Maďari tu nežijú kompaktne, ale obývajú pás územia dlhý takmer sedemsto kilometrov,“ myslí si Öllös.

Podobný názor zastáva aj László Szarka, šéf Ústavu pre výskum etnických menšín Maďarskej akadémie vied v Budapešti. Szarka pochádza zo Slovenska a dobre pozná tunajšie pomery. Podľa neho v spoločnej Európe bude najmä v pohraničných oblastiach dôležité hľadať vhodné formy spolužitia prostredníctvom euroregiónov. Význam si však zachová kultúrna a školská autonómia. „Jej administratívno-správne orgány by mali zaručiť všetkým etnikám žijúcim na takomto území, že sa ich identita, jazyk a kultúra nerozplynú v multikultúrnom prostredí,“ vysvetľuje Szarka.

Podľa Öllösa môže každý model autonómie alebo účasti menšiny na rozhodovaní fungovať dobre aj zle. Príkladom je Španielsko s diametrálne rozdielnou situáciou v Katalánsku a Baskicku. „Väčšinou funguje dobre tam, kde je ústavná zhoda v tom, že národnostná menšina má disponovať určitými rozhodovacími právomocami, aby sa ďalej rozvíjala,“ zhŕňa politológ . „Na Slovensku sa v otázke územnej autonómie nedosiahne ústavný konsenzus, preto ju nemá zmysel ani nastoľovať.“

Znalec slovensko-maďarských vzťahov, bývalý veľvyslanec Slovenska v Budapešti Štefan Markuš, si však myslí, že niektorým politikom SMK ide už teraz o výrazné rozšírenie súčasnej kultúrnej samosprávy. „Zrejme by ju chceli rozšíriť o vybrané samosprávne právomoci na úrovni autonómie v školskej, hospodárskej a sociálnej oblasti. Len to nehovoria nahlas, z čoho vzniká nervozita na slovenskej strane,“ predpokladá Markuš.

debata chyba