Štúdia: Regulácia áut či žiaroviek je drahšia než jej prínosy

Vládna regulácia spotreby a energetickej efektívnosti automobilov, žiaroviek a elektrospotrebičov v USA a Európe spotrebiteľom žiadne úspory neprináša a celkové náklady takýchto noriem sú oveľa vyššie ako prínosy. Uviedli to vo svojej štúdii dvaja americkí ekonómovia Ted Gayer a W. Kip Viscusi.

03.09.2012 07:04
Elektrina, žiarovka, bývanie Foto:
Ilustračné foto
debata (3)

Úrady podľa nich absolútnu väčšinu úspor odvodzujú od nepodloženého predpokladu „iracionálneho spotrebiteľa“. V skutočnosti sú ale iracionálni a krátkozrakí sami regulátori, pretože ignorujú rad ostatných aspektov produktov a vnucujú ľuďom vlastné jednostranné preferencie.

Normy pre spotrebu a energetickú účinnosť, kvôli ktorým sa v EÚ teraz napríklad musela skončiť výroba a distribúcia klasických žiaroviek, vlády obhajujú cieľom znížiť spotrebu energie v záujme obmedzenia emisií skleníkových plynov. Ekonómovia ale na základe údajov samotných úradov konštatovali, že nové normy budú mať na emisie len nepatrný vplyv a že ich hlavným odôvodnením sú údajné prínosy pre spotrebiteľov v podobe úspor.

Regulačné úrady si myslia, že spotrebitelia nie sú schopní spočítať budúce úspory z nákupov drahších produktov s nižšou spotrebou a že dávajú prednosť lacnejšiemu tovaru, pretože sa o budúcnosť nestarajú alebo budúce náklady na prevádzku podhodnocujú. Pre úrady to znamená, že sa stavajú do úlohy jediných racionálnych subjektov, ktoré musia nútiť ľudí k zmene preferencií a k obmedzeniu výberu pre ich vlastné dobro.

Pre teóriu o krátkozrakosti spotrebiteľov ale príliš dôkazov nie je. Ekonóm Ronald Bailey, ktorý o štúdii v časopise Reason referoval, odkázal na tohtoročnú štúdiu ekonómov výskumnej organizácie National Bureau of Economic Research, ktorá dospela k záveru, že spotrebitelia pri nákupoch automobilov budúce náklady na pohonné hmoty nijako výraznejšie nepodceňujú. Štúdia odhadla ročnú stratu amerických spotrebiteľov kvôli takému podceneniu na približne jednu miliardu dolárov, čo je jedno promile z približne bilióna dolárov, ktoré sa v roku 2010 v USA vynaložili na kúpu nových a ojazdených automobilov a na nákup pohonných hmôt.

Gayer a Viscusi skúmali napríklad nové normy spotreby automobilov v USA, ktoré minulý týždeň dokončila vláda Baracka Obamu a ktoré nariaďujú znížiť priemernú spotrebu zostavy modelov každej automobilky do roku 2025 takmer na polovicu. Z rozboru analýzy nákladov a prínosov tejto regulácie od Agentúry pre životné prostredie (EPA), zistili, že z prínosov odhadnutých na 613 miliárd dolárov sa len 54 miliárd USD týka klímy a životného prostredia, a z toho ešte drvivá väčšina sú prínosy pre iné krajiny.

„Podľa našich vedomostí je to prvýkrát, keď sa do analýzy vplyvu vládnej regulácie zahrnuli prínosy pre iné krajiny ako USA,“ uviedli výskumníci. Náklady nových noriem EPA odhadla na 192 miliárd dolárov, „Odhadované náklady tejto regulácie sú 18–60-krát vyššie než jej domáci prínosy z hľadiska skleníkových plynov,“ uviedli Gayer a Viscusi.

Prevažná väčšina uvádzaných prínosov je založená na predpoklade, že Američania sú pri nákupoch áut iracionálni. Podľa EPA ušetrí regulácia na výdavkoch za palivo počas životnosti nových vozidiel celkovo 444 miliárd USD, sumou 71 miliárd USD vyčíslila prospech spotrebiteľov v podobe zvýšeného počtu najazdených kilometrov a 20 miliárd dolárov je peňažne vyjadrená hodnota času ušetreného menej častým tankovaním.

Gayer a Viscusi celý koncept „iracionálneho spotrebiteľa“ odmietajú a poukazujú na to, čo je okrem vládnych úradov každému zrejmé. Pre spotrebiteľa je spotreba len jedným z aspektov výberu automobilu popri množstve ďalších vecí ako veľkosť, vzhľad, bezpečnosť, výkon, jazdný komfort, spoľahlivosť a cena.

„Kúpa iného vozidla ako Toyota Prius, Nissan Leaf alebo Chevrolet Volt nie je nevysvetliteľnou výstrednosťou správania jednotlivca, ale dôsledkom toho, že ľudia oceňujú na aute aj atribúty, ktoré tieto vozidlá neponúkajú,“ konštatujú ekonómovia.

Poukazujú pritom na to, že EPA predpokladom iracionality kupcov dokladá aj prínosy regulácie pre nákladné vozidlá a kamióny, to znamená autá kupované podnikateľmi a firmami s osobitným zreteľom na náklady.

Po odpočítaní bizarného predpokladu iracionálneho zákazníka tak budú náklady novej normy spotreby viac ako dvojnásobné oproti prínosom. Podobne skúmali obaja ekonómovia aj odôvodnenie nových noriem pre sušičky, klimatizáciu a žiarovky a došli opäť k záveru, že ich náklady bez hypotézy iracionality prevažujú nad domácimi prínosmi pre životné prostredie.

Ekonómovia tak usudzujú, že krátkozraké sú samotné regulačné úrady, ktoré navrhujú normy obmedzujúce spotrebiteľom vý­ber.

„Ukazuje to, ako môžu byť vládne agentúry zaslepené svojimi obmedzenými záujmami, ktoré ich nútia predpokladať, že ich poverenia stojí nad všetkým ostatným a že ekonomickí aktéri sú úplne neschopní robiť rozvážne rozhodnutia,“ uvádza štúdia.

„Predpoklad, že svet mimo nich je iracionálny, je priamym dôsledkom ich názoru, že energetická efektívnosť je vždy prvoradým atribútom tovaru a že výbery urobené na akomkoľvek inom základe musia byť zo svojej podstaty chybné.“

Vládne regulácie trhov tovaru sa musia podľa štúdie zaoberať len negatívnymi externalitami, teda zápornými vplyvmi súkromných rozhodnutí na ostatné. Regulácia, ktorá zdôvodňuje obmedzenie možnosti voľby spotrebiteľov ich vlastným prospechom, je od základov chybná, pretože hodnotu tovaru neurčuje v slobodnom trhovom systéme vláda, ale súkromné preferencie jednotlivcov.

Takto zdôvodňovanie obmedzenia výberu však vedie k zvýšeniu nákladov a k celospoločenským škodám.

3 debata chyba