Štvorčatá z Trenčianskych Teplíc jedia rady, všetko a stále

Majú ešte len rok a už je každé z nich iné. Peťko sa hanbí, Hanka zase, naopak, vyhľadáva spoločnosť, Ondrejko je špekulant, čo stále niečo vymýšľa, okatá Janka žiarli, chce mať maminu len pre seba. A prvá sa naučila chodiť. A všetky sú neuveriteľne neposedné. Štvorčatá, ktoré sa pred rokom narodili manželom Kyselicovcom, si za spoločný štedrovečerný stôl nesadnú. A keď, tak len na pár sekúnd.

18.12.2009 10:24
štvorčatá, deti, rodina Foto:
Ani na kolenách rodičov nevydržali sedieť neposedné štvorčatá dlhšie ako pár sekúnd.
debata

„Také Vianoce, aby sme sedeli všetci za jedným stolom, to zatiaľ nehrozí. Deti jedia postojačky, nevedia obsedieť. Všetky štyri papajú dobre, všetko a stále. Jedlo nám zaberie najviac času,“ hovorí 38-ročná Andrea Kyselicová, mamička štvorčiat.

Pred rokom bývala rodina, ktorá má okrem štvorlístka aj o 7 rokov staršiu dcéru Evičku, v dvojizbovom byte na trenčianskote­plickom sídlisku. Mali tak málo miesta, že vianočný stromček musel ísť na balkón. Medzitým im mesto pridelilo 3-izbový byt. Tu už je o niečo viac miesta. Vianočný stromček bude v Evkinej izbe, aby sa k nemu štvorčatá nedostali. Vraj by ho okamžite zlikvidovali.

Štvorčatá sú až príliš aktívne

„Sú mimoriadne aktívne. Bijú sa o hračky, robia si zle a narobia strašne veľa kriku. Chlapci aj hryzú. Keby som ich povyzliekala, tak sú ako týrané deti – a my s nimi. Keď sú dievčatá spolu, tak sa zahrajú a chlapci tiež. Len nesmú byť spolu chlapci a dievčatá, potom sú bitky a krik,“ prezrádza na nich mama.

Dievčatá nie je problém rozoznať, to nebolo ťažké ani pred rokom, Janka má tmavé vlásky, Hanka blond. Chlapci boli na nerozoznanie, jednému rodičia vždy maľovali bodku na nohu, aby sa nepomýlili. Teraz je to už jednoduchšie, chlapci začínajú chodiť a značky si vyrábajú sami.

„Štvorčatá sú veľkou atrakciou, doteraz ľudia Trenčianske Teplice poznali len ako kúpeľné mesto, teraz si mnohí spomenú – áno, u vás sa narodili tie štvorčatá. Mesto im dalo byt a prispelo aj na jeho rekonštrukciu, čiastočne prispieva aj na opatrovateľku,“ hovorí primátor Štefan Škultéty.

Prechádzky s deťmi dajú zabrať

Od apríla chodili von dvakrát denne, aj keď pršalo. Posledný týždeň už chodia len raz za deň, obliekanie a ukladanie do detského vaku trvá veľmi dlho. A potom ich treba poznášať zo 6. poschodia. Občas, keď vystúpia z výťahu, podľa pachu zistia, že niečo nie je v poriadku. Znova treba ísť hore, vyzliecť, umyť, prebaliť, obliecť.

Na každej prechádzke ich zastavujú ľudia. Obyvatelia mesta aj kúpeľní hostia. Mnohí sa s nimi chcú aj odfotiť. Zvedaví sú, ako to rodičia zvládajú. "Pomáha mi mama ako opatrovateľka, je tu celý týždeň. Bez nej by sa to asi nedalo. Vstávame tak o 6. ráno.

Cez deň prebaľujem, obliekam, kŕmim, varím. Štvorčatá spávajú v jednej izbe, ale keď v noci niektoré príliš plače, tak ho prenesieme do druhej izby, aby nepobudilo ostatných. Plačú najmä chlapci," dodala Andrea Kyselicová.

„Keď som ja vychovávala svoje deti, bolo to trochu ľahšie, mohli sme dať deti do jasličiek, ja som dala dcéru od 6 mesiacov, potom išla do škôlky. Teraz by sa to nedalo, už aj preto, že je to drahé,“ hovorí opatrovateľka Oľga Krchlíková z Bánoviec nad Bebravou, babička štvorčiat. Miloš Kyselica pracoval ako masér v hokejovom klube Dukla Trenčín. Teraz je v trenčiansko­teplických kúpeľoch, aby bol bližšie pri rodine.

„V robote sú štvorčatá stále na programe. Pacienti hovoria – pôjdeme do prameňa a aj my budeme mať dvojčatá alebo trojčatá, teplická voda robí divy. Keď prídem domov, tak si to užívam, pri nich sa nedá zaspať. Za noc vás zobudia tak päťkrát,“ hovorí 39-ročný otec.

Rodičia sú spokojní

Rodičia sa však nesťažujú, ani mamička sa necíti odrezaná od života tým, že sa jej narodili štvorčatá. Chodieva si zabehať, občas si odskočí do sauny. Aj keď telocviku má aj bez toho dosť. Najmä keď sa pokazí výťah.

„Za deň padne asi 20 – 25 plienok. V lete, keď bolo čerstvé ovocie, tak sme ich museli meniť stále. Plienky máme našťastie ako dar od Darinky Rolincovej. Naším najväčším výdavkom je momentálne sušené mlieko. Aj to sme mali ako sponzorský dar, ale iba na rok. Teraz ho už kupujeme, a to je tak do 200 eur mesačne,“ hovorí o financiách Andrea Kyselicová.

Mrzí ju zlá kúpa auta, o nej hovorí ako o jedinej smole, čo ich stretla. Zadovážili si ojazdené auto, lebo na nové nemali, a teraz je stále pokazené. Cestovať teda veľmi nemôžu.

debata chyba