Tohtoročná jeseň je druhá najsuchšia od roku 1881. Menej zrážok bolo iba v jeseni pred 52 rokmi. Podľa odborníkov je šťastím, že sa sucho začalo až na konci vegetačného obdobia. Inak by spôsobilo ešte viac škôd.
„Je to otvorený problém. Záleží na tom, aká bude zima, či zrážky prídu. Sucho sa zatiaľ veľmi zreteľne prejavuje v prietokoch a vodných stavoch na riekach. Nie je to úplne katastrofálne, pretože minulý rok v tomto čase bolo nadbytočné množstvo zrážok a tak sa v niektorých oblastiach ešte držia zásoby,“ hovorí klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Suché obdobie s nedostatkom zrážok trvá už piaty mesiac. Zmenu priniesol až uplynulý víkend a pršať či snežiť má aj v nasledujúcich dňoch. „Zlý stav to však nezvráti. Bude to taká kvapka v mori,“ dodáva Faško.
Sucho má následky aj na ryby. Ohrozená je napríklad populácia pstruha potočného. „V tomto období sa prirodzene neresí. Keď nakladie ikry a prietoky vody sa nezvýšia, v mnohých prípadoch premrznú. Naruší sa prirodzená reprodukcia, ktorá sa zarybňovaním nahrádza ťažko,“ vysvetľuje ichtyológ Slovenského rybárskeho zväzu Richard Štencl.
Starosti rybárskemu zväzu robia aj lyžiarske strediská, ktoré musia zasnežovať umelým snehom. „Vodu na zasnežovanie berú priamo z pramenných oblastí a ochudobňujú celý tok, ktorý tečie do povodia,“ hovorí Štencl.
Vysychaním zdrojov vody trpí aj zver. Napríklad v Národnom parku Muránska planina si musia hľadať nové zdroje. „Migrácia funguje úplne inak, ako keď je vody viac. Ide najmä o vysokú zver, medvede. Každá zver je od vody závislá,“ hovorí strážca parku Muránska planina Peter Bryndza. V tomto národnom parku je situácia špecifickejšia ako v iných, lebo je na krasovom území. Voda odchádza aj do podzemných priestorov a priesak je rýchlejší. „Premrznutosť pôdy je väčšia, lebo nie je snehová pokrývka a chýba aj vlaha. Problém hrozí žabám a druhom, ktoré zimujú v pôde a zarývajú sa do bahna. Môže sa to prejaviť aj úhynom, na jar ich môže byť menej,“ povedal Bryndza.
Pri medveďoch sa netypické počasie prejavilo tak, že sa ešte neuložili na zimný spánok.
Podľa riaditeľa Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty príroda sa ešte dokáže s nedostatkom vlahy vyrovnať bez vážnejších následkov, podmienkou však je, aby už sucho nepokračovalo. „Voda v niektorých ekosystémoch chýba, napríklad lokalita Šúr pri Svätom Jure, kde je významná mokraď, jej máva viac. Keby sa obdobie sucha ešte predĺžilo, viaceré druhy rastlín by boli náchylnejšie na fyziologické ochorenia a napadnutie škodcami. V minulosti sa vplyv viacročného sucha preukázateľne prejavil aj na odumieraní niektorých drevín na Slovensku, duba, jedle, v posledných rokoch aj borovice čiernej,“ hovorí Klescht.
Sucho trápi aj pôdohospodárov. Najdôležitejšia slovenská olejnina repka olejná na mnohých miestach vzišla len veľmi slabo alebo dokonca vôbec. „Rozsah poškodených plôch ešte monitorujeme, no už teraz je zrejmé, že určité poškodenie vykázalo minimálne 10-tisíc hektárov. Riziko, že budúcoročná úroda repky bude nižšia, je celkom reálne,“ povedal hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec.
Nedostatok zrážok môže zhoršiť aj úrodu pšenice. „Zatiaľ sa zdá, že poľnohospodárov čaká chudobnejší rok, ktorý im prinesie nemálo vrások a v prípade nevyhnutných vyorávok aj zvýšené náklady,“ tvrdí Nemec.
Úrode pšenice by zmena počasia ešte mohla pomôcť. „Veľmi dôležité sa ukazuje využívanie závlah, ktoré boli v minulosti vybudované na viac ako desatine poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Mnohé z nich sú však nefunkčné a na niektorých miestach nie sú dostatočné zásoby závlahovej vody,“ doplnil Nemec.
Nebývalé sucho netrápi len Slovensko, ale ohrozuje aj riečnu dopravu na Dunaji. „Nie je voda! Situácia je kritická,“ cituje agentúra ČTK Ivana Ivanova z Bulharskej riečnej plavby. Svedčí o tom aj obmedzenie činnosti prístavov na Dunaji a úrady v jednotlivých krajinách, medzi nimi aj slovenské, nariadili znížiť náklad lodí.