Stratových oddelení pritom býva v nemocniciach hneď niekoľko a prevažne ide o tie najdôležitejšie, keďže náklady na ošetrenie pacientov sú tu vyššie ako príjmy od zdravotných poisťovní.
„Súkromník nebude platiť oddelenia, ktoré neprinášajú zisk. Však už teraz nemocnice akciovky robia, len pokiaľ majú financie a ostatní pacienti idú na čakačky. V niektorých diagnózach je to v poriadku, ale nie vo všetkých, a hlavne nie v tých najzávažnejších, ktoré sa podieľajú na úmrtnosti,“ hovorí poradca Slovenskej lekárskej komory Vladimír Balogh.
V rukách súkromných investorov sa však nemusia zatvárať iba oddelenia. Ohrozený je chod celých nemocníc. „Neseriózny investor, ktorý má len krátkodobé ciele čo najrýchlejšie zarobiť, môže rozpredať majetok nemocnice, predať zariadenie a prepustiť lekárov, čím zastaví poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V takomto prípade by to negatívne pocítili hlavne pacienti. Najmä ak by išlo o koncovú nemocnicu, pretože potom by museli za ošetrením cestovať do vzdialenejších miest,“ vysvetľuje bývalý riaditeľ sekcie dohľadu nad zdravotným poistením Úradu pre dohľad nad zdravotným poistením Michal Horváth. Ako však zdôrazňuje, osud nemocníc bude závisieť hlavne od toho, aký investor do nich vstúpi.
V prípade investora, ktorý bude mať s nemocnicami dlhodobejšie zámery, môže byť jeho prítomnosť podľa expertov prínosná. „Súkromný investor môže pre nemocnicu znamenať finančnú injekciu, lepšie prístrojové vybavenie, lepšie nemocničné prostredie, lepší prístup k pacientom, nové manažérske know-how, zodpovednejšie hospodárenie a podobne,“ vymenúva pozitíva analytik INEKO Dušan Zachar. To všetko podľa neho môže zároveň viesť aj k skvalitneniu zdravotnej starostlivosti o pacientov, čo sa štátu ako stopercentnému vlastníkovi nemocníc doteraz veľmi nedarilo.
Lekári sa obávajú zníženia platov, argumentujú tým, že zisky sa nebudú dať dosiahnuť inak. Podľa Horvátha skôr ako znižovanie platov lekárov hrozí prepúšťanie, a to administratívneho a obslužného personálu. „Každý rozumný investor, ktorý bude mať s nemocnicou dlhodobé zámery, sa bude snažiť, aby tam mal špičkový personál a bude sa snažiť si ho udržať. Znižovanie platov by teda bol nelogický krok,“ hovorí.
Dôležité však bude, kto nemocnice získa. Vstup súkromného subjektu do budúcich nemocníc akciových spoločností umožňujú nové stanovy, ktoré minulý týždeň schválila vláda. V nich sa píše, že stopercentné vlastníctvo štátu bude môcť byť zmenené navýšením základného imania, ktoré odobrí vláda. Tá pri súčasnom nefungujúcom systéme podľa odborníkov zrejme so schvaľovaním dlho váhať nebude.
„Hoci súčasní vládni predstavitelia zásadne odmietajú privatizáciu predmetných nemocníc, existuje reálna možnosť, že majetok nemocníc sa aj bez ich súhlasu dostane do súkromných rúk. Dôsledkom nedostatočných úhrad zdravotných poisťovní, ako aj prípadného neefektívneho hospodárenia transformované a oddlžené nemocnice po čase nemusia byť schopné včas uhrádzať svoje záväzky, čo môže viesť k exekúciám, prípadne až ku konkurzu. V extrémnom prípade nemocnica, akciová spoločnosť, síce ostane štátna, ale bude len prázdna škrupina a jej pôvodný majetok nadobudnú iné subjekty,“ myslí si Horváth.
Ministerstvo zdravotníctva si za premenou nemocníc na akciovky stále stojí. Jeho šéf Ivan Uhliarik opakuje, že povedie k skvalitneniu služieb a vyrovnanému hospodáreniu. Ako príklad dáva nemocnice, ktoré už boli transformované, napríklad Poprad, Košice-Šaca či Malacky. Ako však poukazujú niektorí odporcovia transformácie, práve tie majú výhodnejšie zmluvy so zdravotnými poisťovňami a od pacientov ako prvé začali vyberať rôzne poplatky.
To, že samotná transformácia nemocnice na akciovú spoločnosť nie je všeliek, možno pozorovať na príklade Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá sa akciovou spoločnosťou stala ešte v roku 2005. O štyri roky neskôr musel štát zvýšiť jej základné imanie o viac ako 65 miliónov eur, aby zabránil kolapsu. V marci tohto roka zase parlament narýchlo novelizoval zákon o zdravotných poisťovniach, aby Všeobecnú zdravotnú ochránil pred nútenou správou.
Podľa odborníkov je to príklad toho, že zmena zariadenia na akciovku nemusí nutne viesť k lepšiemu hospodáreniu. „Štruktúra akciovej spoločnosti síce umožňuje lepšiu kontrolu hospodárenia, ale dá sa implementovať aj v štátnych nemocniciach. Závisí od štátu, aký je zodpovedný vlastník. Keby sa boli zmenili príslušné legislatívne rámce pre štátne nemocnice, aby ich hospodárenie bolo efektívnejšie, aby kontrola aj na tejto úrovni bola účinnejšia, tak k transformácii by nemuselo dôjsť,“ myslí si analytik Slovenskej akadémie vied Pavol Kárász.
Podľa Horvátha malo ministerstvo premenu nemocníc na akciovky časovo zosúladiť so zmenou systému úhrad zdravotných poisťovní. „Prechod od paušálnych platieb za ukončenú hospitalizáciu na spravodlivý systém platieb za liečenú diagnózu by podstatným spôsobom prispel k sprehľadneniu hospodárenia nemocníc a ich financovania,“ dodáva. Rovnaký názor má aj viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger. „Ministerstvo by predovšetkým malo robiť akcie k tomu, aby sa začalo nemocniciam reálne platiť za výkony. To je jediná cesta, ako sa to dá celé napraviť,“ povedal.