Zopakoval tak svoj negatívny postoj k pomoci Grécku a eurovalu všeobecne. Dlhovú krízu totiž nevyriešia nové dlhy. Jediným riešením problémov Grécka je podľa neho riadený bankrot. „Musí prísť k riadenému bankrotu.“
Dodal, že nejde o jednoduché zastavenie finančnej pomoci. Podľa Sulíka je nutné požadovať od bánk, aby odpísali časť dlhu, a to vo výške 40 % až 50 %. V súčasnosti je totiž celá ťarcha záchrany na pleciach daňových poplatníkov a banky sa na nej nepodieľajú.
„Banky tam investovali v očakávaní vyšších úrokových sadzieb a desaťročia ich aj dostávali, oveľa vyššie ako napríklad v prípade nemeckých alebo rakúskych štátnych dlhopisov. Keďže banky z toho profitovali 20 alebo 30 rokov, prečo by sa nemohli vzdať časti investovaných peňazí? Teraz to všetko majú zaplatiť daňoví poplatníci.“
Sulík pripustil, že v prípade odpisu hodnoty časti dlhu niektoré banky zrejme padnú. Podľa neho treba zachraňovať vklady sporiteľov, nie banky, ktoré nadmerne rizikovo investovali. Dodal, že je to jednoduchšie a oveľa lacnejšie než záchrana štátov. Upozornil na to, že minulý rok Grécko dostalo 110 miliárd eur, z ktorých sa podľa Sulíka vyčerpali približne dve tretiny. V lete sa schválil druhý balík vo výške okolo 100 miliárd eur. „A takto to ide stále ďalej, pretože neprichádza k trvalému zlepšeniu.“