Marika Bavolyarová vyrastala v šťastnej rodine a nič jej nechýbalo. Zrazu sa všetko otočilo. "Otec, ktorý pracoval vo vtedajšom VSŽ, utrpel úraz s doživotnými následkami. Potom mi zomrela osemmesačná sestra, po nej aj babka. Všetko sa to stalo v priebehu troch mesiacov. Rodičia to nezvládli, začali piť. Museli sme predať byt a odsťahovali sme sa," hovorí 24-ročná žena.

Mama si neskôr našla priateľa, ku ktorému sa s dvoma dcérami presťahovala. Mariku otčim nemal rád. Keď si vypil, zvykol ju aj udrieť. "Keď ma poslal na ulicu žobrať, rozhodla som sa, že ujdem z domu. Tri mesiace som žila, ako sa dalo," dodáva.

Ujal sa jej strýko, ktorý ju však poslal späť domov. Bála sa vrátiť. Spolu so sestrou, ktorá medzitým tiež ušla, sa ocitli v diagnostickom centre. Odtiaľ putovali do detského domova v Nižnej Kamenici. Marika Bavolyarová mala vtedy dvanásť rokov, jej sestra deväť.

"Mama za nami chodila možno rok, potom prestala. Náš biologický otec za nami chodieval pravidelne, písal aj listy. Chcel nás so sestrou do opatery. Išiel preto aj na protialkoholické liečenie. Keď som však mala šestnásť rokov, spáchal samovraždu. Vtedy som mala pocit, že sa zrútil svet. Jediný človek, ktorý sa o nás zaujímal, tu zrazu nebol," spomína smutne. So smrťou otca sa podľa vlastných slov doteraz nevyrovnala.

Dostala sa na Pedagogickú fakultu Prešovskej univerzity. Študovala odbor asistent učiteľa pre rómske deti. Prvý ročník zvládla, v druhom musela školu prerušiť. To zároveň znamenalo odchod z detského domova. "Bola som tam desať rokov a zrazu som odchádzala aj so svojimi vecami. Na detský domov nespomínam v zlom. Bolo mi tam dobre a mala som tam aj sestru. Ona je ešte v domove, študuje prvý ročník na vysokej škole," opisuje ďalší priebeh udalostí Marika.

Ujali sa jej v košickom centre pre obnovu rodiny Dorka, kde je už dva roky. Pokračuje v prerušenom štúdiu, je v poslednom, treťom ročníku. Oporou jej ostala sestra Daniela a spolužiačky, ktoré ju obdivujú pre to, čím musela prejsť. Pochopenie však nenašla u mamy svojho priateľa a tak prišla o vážny vzťah. Matka mu povedala, aby dal ruky preč od dievčaťa z detského domova.

V centre Dorka môže Marika ostať už len rok. "V máji budem končiť školu, potom si musím hľadať robotu, aby som spolu so sestrou mala vlastnú strechu nad hlavou," uzavrela.