Bisset ako svedok Miloševičovej obhajoby uviedol, že zakladajúca listina NATO zakazuje aliancii použiť násilie pri riešení medzinárodných konfliktov. „A napriek tomu, v marci 1999, začalo bombardovať krajinu, ktorá bola suverénnym štátom a nijako neohrozovala svojich susedov,“ povedal kanadský diplomat pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu.
Miloševič obviňuje alianciu z porušenia medzinárodného práva a vojnových zločinov.
Bývalý juhoslovanský a srbský prezident sa pred haagskym tribunálom bráni proti 66 obvineniam z vojnových zločinov vykonaných v Bosne, Chorvátsku a Kosove. Bisset na Miloševičovu obranu povedal, že sa v 90. rokoch pokúšal udržať federáciu šiestich národov, ktorej rozpad vyústil do krvavej občianskej vojny. Podľa Bisseta sa Juhoslávia rozpadla z toho dôvodu, že Nemecko podporilo osamostatnenie Slovinska a Chorvátska. Neschopnosť západnej diplomacie následne zapríčinila vyústenie konfliktu do vojny.
NATO zasiahlo 78-dňovým bombardovaním do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami z tzv. Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) a jednotkami Belehradu. Miloševiča obvinil z organizovania „systematického teroru a násilia“ voči etnickému albánskemu obyvateľstvu Kosova. Bisset však uviedol, že sa Miloševič usiloval iba „potlačiť ozbrojenú rebéliu organizácie, ktorú rok predtým označilo ministerstvo zahraničných vecí USA za teroristickú organizáciu“.
Bisset bol veľvyslancom v Belehrade od roku 1990 do roku 1992, kedy sa začala občianska vojna v Bosne.