Pre nadobudnutie účinnosti musia zmluvu odsúhlasiť všetky členské štáty EÚ. Dokument umožňuje únii mať dlhodobého prezidenta, poskytuje viac moci šéfovi spoločnej zahraničnej politiky, zabezpečuje viac demokratického rozhodovania a väčšie slovo dáva aj Európskemu parlamentu a národným zákonodarným zborom.
Francúzsko je piatou krajinou EÚ, ktorá Lisabonskú zmluvu ratifikovala. Schválili ju už aj parlamenty Maďarska, Malty, Rumunska a Slovinska. Referendum o zmluve uskutoční iba Írsko, keďže to vyžaduje jeho ústava.
Francúzski a holandskí voliči odmietli v referendách v roku 2005 navrhovanú ústavu EÚ, čo ju „potopilo“ a zmarilo jej vstúpenie do platnosti.
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ktorého konzervatívna strana Únia za ľudové hnutie (UMP) má bezpečnú väčšinu v oboch komorách parlamentu, bol obhajcom zmluvy a v decembri minulého roka ju podpísal spolu s ostatnými lídrami členských štátov EÚ.
Z Lisabonskej zmluvy vypadli sporné symboly, ktoré by naznačovali štátnosť EÚ, ako napríklad zástava a hymna, keďže patrili k prvkom, voči ktorým mali voliči v roku 2005 odpor.
Za zmluvu hlasovali aj mnohí opoziční socialisti, strana je však rozdelená v názore na to, ako reformovať inštitúcie EÚ. Mnohí najvýznamnejší členovia strany viedli v roku 2005 kampaň proti plánovanej ústave EÚ.
